Premiér sa nám začal zrazu hrať naprincipiálneho. Iba hrať. On principiálny nikdy nebol.
Príklad? Po voľbách veľmi rýchlo zabudol nasvoje predvolebné vyjadrenia na Mečiarovu adresu. A po vstupe do vlády nasvoju opozičnú rétoriku. Veď prečo už nehovorí o dani z dividend, či vyššomzdanení monopolov? Prečo sa zrazu vyhovára pomôcť štrajkujúcim zdravotníkom, keďpred voľbami im veľkoryso ponúkal počkať do volieb...
Principiálny nebol ani vo vláde. Vtedy, keďministerka Tomanová podpísala pridelenie dotácie spriatelenej firme, navyše podozrivejz podvodu, nebol dôvod konať. Ani vtedy, keď iná spriatelená firmazískavala štátne zákazky ako na bežiacom páse.
Aj politológovia ostali prekvapení premiérovou razanciou v prípade udalostína pozemkovom fonde. Ale aj tu premiér pol roka vôbec nekonal. Prečo začal takneskoro?
Smer má dlhodobo neskutočne vysoképreferencie. Šplhajú sa až k štyridsiatim percentám. Jedinou stranou,ktorá mu pri socialistických snahách sem-tam a ako-tak robí problémy je tá Mečiarova.Veď vieme, že Slotovi a jeho súputníkom je účasť vo vláde bližšia než ichpresvedčenie.
Premiér má šancu v očiach väčšiny voličov(žiaľ!) vyzerať ako principiálny politik, ktorý sa postaví proti zlým obchodnýmreťazcom (čo na tom, že je v nich väčšinou natrieskané), proti podozreniamz korupcie (aj keď len v iných stranách, než je tá jeho). Snaží sa Mečiaravykresliť ako zradcu, ktorý tajne rokuje s Dzurindom. Mečiara by týmzrejme odpísal u časti jeho vlastných voličov. V takom prípade saFico nemusí báť ani predčasných volieb. Zdá sa, že Smeru ako jedinej zo strán, bypredčasné voľby vôbec nemuseli prekážať... Aj keby k nim nedošlo, dá sa očakávaťrozklad poslaneckého klubu HZDS (nič nové, všakže:)). Bol by problém v klube HZDS nájsť zopár prepytujem poslancov,ktorí by podporovali menšinovú Ficovládu? Nezištne, samozrejme:)
