Určite nevšedne na mňa zapôsobila správa, že rezort spravodlivosti bude mať v nasledujúcom období pod palcom nominant HZDS. Strany, ktorá nie tak dávno, aby sme na to zabudli (ak by sme na to mali vôbec niekedy zabudnúť), konala spôsobom, ktorý je výsmechom všetkých slušných ľudí tejto krajiny. Mal by to byť Harabin. Človek pôsobiaci dojmom arogantného namyslenca už vtedy, keď sedel na čele Najvyššieho súdu, brániaci sa všetkému, čo malo pomôcť znížiť korupciu na našich súdoch.
Slota bol opäť v Site. Ale už mi nebolo tak do smiechu ako kedysi, keď pôsobil už len ako zabávajúca politická mŕtvola z minulých čias. Znova je hore.
Fico sa rozčuľoval, že dnes nie je v slovenských rukách ani jediná banka. Mali by sme zabudnúť na to, v akom stave boli banky v rukách slovenských veľkopodnikateľov v roku 1998? Môžeme zas očakávať tupé útoky na našu pamäť a zdravý rozum.
Keď včera podpisovali Koaličnú zmluvu, Mečiar sa usmieval a Slota bol dojatý. Jeden si vychutnáva radosť z návratu a druhý sa uspokojuje pri myšlienke, že Maďari sú konečne tam, kde patria – v opozícii.
Už aj dnes ma Mečiar stihol šokovať. Slovami o rehabilitácii Lexu. A sme doma. Ten chlap sa nehanbí kecať o nevine darebáka, ktorého len jeho vlastné amnestie zachránili pred basou. Jasné že sa nehanbí. Nehanbí sa ani ubezpečovať nás, že vláda a ministri nebudú konať inak, než v súlade so zákonmi. Áno, pamätám sa, ako som márne hľadal referendum, ktoré vyhlásil prezident. Pamätám, ako ste z parlamentu vyhodili poslanca proti jeho vôli.
Fico si na seba uplietol bič. Zničí ho, o tom niet pochýb. Tak ako ani o tom, že jeho údery budeme cítiť všetci.
Som veľmi rád, že už dnes odchádzam na týždeň tam, kde nebude ani novín ani webu ani televíznych správ. Dokonca ani futbal neuvidím, čo mi je naozaj ľútoL Dnes totiž začíname s deťmi našej farnosti prvý z troch turnusov letných táborov. Teším sa na úprimný detský smiech a radosť i nevinnosť v ich očiach. Len sa bojím, čo nové sa dozviem, keď sa vrátim. Ale na to si asi musíme, žiaľ, (opäť) zvykať.
