1. Vyznanie viery
Traja novokňazi vyzvali biskupov Slovenska, aby vyznali nimi formulované vyznanie viery, inak nie sú viac pastiermi Kristovho stáda, ale apostati, ktorí sa zriekli svojho Pána a sami seba vylúčili z Cirkvi.
Kódex kánonického práva (ďalej KKP) spomína termín "vyznanie viery" v troch kánonoch. Zložiť vyznanie viery predpisuje:
a. tomu, kto bol povýšený na biskupa má zložiť vyznanie viery a prísahu vernosti Apoštolskej stolici podľa formuly, ktorú schválila Apoštolská stolica (kánon 380)
b. kňazovi, ktorému sa zveruje pastoračná starostlivosť o niektorú farnosť (kánon 542)
c. niekoľko ďalších prípadov nutnosti zložiť vyznanie viery podľa formuly schválenej Apoštolskou stolicou predpisuje kánon 833: účastníci koncilu alebo synody, povýšení na kardinálov, povýšení na biskupov, diecézny administrátor, generálni a biskupskí vikári, učitelia filozofie a teológie v seminároch, povýšení na diakonov, rektor cirkevnej alebo katolíckej univerzity a prednášatelia disciplín týkajúcich sa viery a mravov, rehoľní predstavení v klerických združeniach.
Z uvedeného vyplýva presne stanovená povinnosť zložiť vyznanie viery. A to podľa formuly schválenej Apoštolskou stolicou. Bol by som rád, keby ste uviedli na základe akého kánonu KKP považuje nepodpísanie Vašej formuly vyznania viery za zapretie viery u Slovenských biskupov?
2. Otázka vysviacky
V rozhovore s Karolom Sudorom tvrdíte, že „To, že naši biskupi nemajú katolícku vieru, sa ukázalo až po našej výzve. Predtým sme to mohli len predpokladať". Tvrdíte teda, že už pred vysviackou ste minimálne predpokladali, že biskupi nemajú katolícku vieru. Prijatie vysviacky od "predpokladaných heretikov" je veľmi zvláštny krok. Takmer sa tlačí do úst slovo "vypočítavosť". Ak je podľa Vás „logické, že ak ste niekomu podriadený, chcete vedieť, kto je kto", mali ste tak urobiť pred vysviackou. Bolo by to čestné.
3. Historicko-kritická metóda (HKM)
Vo Vašej formule viery vyzývate biskupov, aby sa "odriekli historicko-kritickej teológie a ducha, ktorý je na ňou". Osobne pokladám HKM za veľmi osožnú teológii. Je snahou je vnímať biblický text aj ako slovo, ktoré bolo napísané (lebo hoci prvotným autorom svätého Písma je Boh, bolo napísané ľuďmi, ktorí boli Bohom inšpirovaní) v určitom čase a na určitom mieste, v určitom kontexte. V tomto nám HKM veľmi pomáha aj pri exegéze biblických textov. Netvrdím, že nemôže nastať problém pri konkrétnych záveroch teológov, odvolávajúc sa na HKM. Ale problém v takýchto prípadoch nie je v HKM.
4. Popieranie zmŕtvychvstania Ježiša Krista
Konkrétne uvádzate popieranie historicity zmŕtvychvstania Ježiša Krista, s ktorým ste sa stretli už počas teologických štúdií. Ak je tomu tak, potom Vám nerozumiem. Biskupov, ktorí odmietli podpísať Vaše vyznanie viery nazývate odpadlíkmi, ale tých, ktorí popierajú základnú pravdu viery odmietnete menovať? Okrem toho, určite viete o Kongregácii pre náuku viery, myslím, že práve tam mal už dávno smerovať podnet, ak tvrdíte, že Vaši vyučujúci popierajú základnú pravdu kresťanstva. Urobili ste tak? Obávam sa, že nie...
5. Nedôveryhodné utiekanie sa k Benediktovi
Preto si dovolím povedať, že Vaše utiekanie sa pod jurisdikciu pápeža nie je príliš dôveryhodné. Aj preto, že je zvláštne, ak kritizujete Jána Pavla II. a utiekate sa pod ochranu jeho najbližšieho spolupracovníka - vo veciach vierouky celkom určite. Veď uvidíme ako to bude oddanosťou pápežovi, po vyjadrení Apoštolskej stolice...
Mohli by sme otvoriť množstvo ďalších tém, no na záver by som chcel ponúknuť niekoľko myšlienok o tom, čo táto kauza priniesla.
Na čo táto kauza poukázala?
V prvom rade nastavila poriadne krivé zrkadlo situácii v našich kňazských seminároch. Ako je možné, že predstavení nevedeli o týchto postojoch a názoroch? Podľa informácii, ktoré mám sa v našich kňazských seminároch vyskytuje čoraz väčší počet kandidátov kňazstva s podobnými názormi. Niekedy až príliš radi nevidíme čo vidieť treba a strkáme hlavu do piesku...
Táto otázka súvisí s pre mňa nepochopiteľným trendom: popieranie a odmietanie Druhého vatikánskeho koncilu a utiekanie sa k predkoncilovým schémam. Najmä ľuďmi, ktorí predkoncilovú cirkev ani nezažili. Považujem to za veľmi nešťastné. Koncil, ktorý sme na Slovensku ešte ani poriadne neobjavili, ideme odmietať. A častokrát si pred tým zakrývame oči! Za postojom odmietania Druhého vatikánskeho koncilu vidím istý strach zo straty postavenia, v ktorom Cirkev už nie je triumfalistická, ale pokorná pred Pravdou, svojou minulosťou a do budúcnosti kráčajúca s nádejou, že obstojí predovšetkým silou svojho svedectva.
Ale, priznám sa, rozmýšľam ešte nad niečím. Biskupi Slovenska dostali pred Vianocami nevšedný list. S ultimátom, vyhrážaním, že sa viac nebudú pastiermi Kristovho stáda... Vyznanie viery formulované tromi už exkomunikovanými kňazmi nepodpísal nik z nich (čomu sa pri vyššie uvedenom nečudujem), ale stále mi behá po rozume otázka, či sa niektorý z nich snažil so Stanislavom a Martinmi hovoriť, pýtať sa, jednoducho zaujímať sa o nich a o ich postoje.
S modlitbou
