Dve reakcie na vyhlásenie katolíckej cirkvi

Dve reakci e
Hríb sa vo svojej poznámke drží témy a uvádza dôvody, pre ktoré vyhlásenie nie je vôbec ani prelomové, ani prekvapivé a ani nové. Dokonca na vyhlásení nevidí ani nič arogantné.

Na rozdiel od Pastirčáka. Podľa neho je vyhlásenie prevratné a vychádza z pocitu ohrozenia katolíckej cirkvi. Vyhlásenie je vraj prejavom jej dogmatizmu a snahou upevniť svoju moc. Pastirčák však ide ďalej. Spomína všeličo: inkvizíciu, križiacke výpravy, popravy... Vyjadruje ľútosť nad katolíckou cirkvou, ľúto mu je aj jeho katolíckych priateľov, sugestívne sa pýta, ako sa dokážu vyrovnať so svojou cirkvou a vyhlasuje, že keby jeho cirkev vyjadrila niečo podobné, nemohol by viac zostať jej členom...

Ako samu seba chápe katolícka cirkev?
1.Do cirkvi patrí každý platne pokrstený človek. Ešte raz: členom Kristovej cirkvi je každý platne pokrstený človek. Aj ten, kto bol platne pokrstený v evanjelickej, pravoslávnej, či akejkoľvek inej kresťanskej cirkvi. Na Slovensku napríklad od roku 2000 platí medzi katolíckou a evanjelickou cirkvou a.v. dohoda o vzájomnom uznávaní si krstu.
2.Cirkev založil Ježiš Kristus. Nezaložil rímskokatolícku, ani pravoslávnu, ani reformovanú, dokonca ani bratskú. Založil jednu všeobecnú (z gréckeho catholikos) Cirkev.
3.Založil ju však na Skale – apoštolovi Petrovi a jeho nástupcoch, založil ju na základe apoštolov, ktorých nástupcovia sú biskupi. Toto nie je presvedčenie od stredoveku, ale od najstarších prvokresťanských čias.
4.Katolícka cirkev v predmetnom vyhlásení vyjadruje svoje presvedčenie, že je, najmä vďaka apoštolskej postupnosti siahajúcej od apoštola Petra a ostatných apoštolov, najplnším vyjadrením Kristovej cirkvi. To všetko pri konštatovaní, že aj ostatné kresťanské spoločenstvá sú Božím nástrojom spásy.

Falošný tón kazeteľa
Hríb má pravdu. Benedikt sa prihlásil k tvrdeniu, ktoré katolícka cirkev hlása oddávna. Už dávno pred reformáciou, aj pred veľkou schizmou. Má právo na svoje vlastné sebachápanie. Dokonca aj na také, podľa ktorého je najplnším vyjadrením Krista.

Pastirčák používa silne emotívny jazyk, snaží sa pôsobiť na city, neodpustí si kopnutie do sporných udalostí histórie a končí afektovanou poznámkou o tom, ako Vatikán (aj týmto vyhlásením) s rachotom zabuchol okno, ktoré znamenalo závan čerstvého vzduchu počas Druhého vatikánskeho koncilu.

Pastirčák zavádza. Prečo sa tvári, že nevie o dekréte Druhého vatikánskeho koncilu o ekumenizme UNITATIS REDINTEGRATIO, ktorý v článku 3 uvádza: „Dokonalá plnosť prostriedkov spásy sa dá totiž dosiahnuť jedine pomocou katolíckej Cirkvi Kristovej, ktorá je všeobecným nástrojom spásy. Lebo veríme, že jedine Apoštolskému zboru, ktorému stojí na čele Peter, Pán zveril všetky poklady Nového zákona na budovanie jediného Tela Kristovho na zemi , do ktorého sa majú plne začleniť všetci, čo už nejakým spôsobom patria k Božiemu ľudu.“ ? Benedikt sa svojim podpisom pripojil k tvrdeniu, ktoré katolícka cirkev vyznáva oddávna. Pastirčák to dobre vie. Čakal som od neho hutnejšiu a racionálnejšiu reakciu. Nie plnú zbytočného afektu, hry na city, “úprimne“ pôsobiacej ľútosti všetkých katolíkov, falošného tónu o nemožnosti zotrvať v cirkvi, ktorá by bola autorkou takéhoto vyhlásenia a trápneho zavádzania.

Štefanovi Hríbovi ďakujem za ďalší z jeho vynikajúcich komentárov a od Daniela Pastirčáka... som, žiaľ, čakal viac.