Mlčí. Svojím postojom jasne dáva najavo, že ho nezaujímajú ich pasce, ktoré mu kladú. Žena hrešila, no nech ju súdi ten, kto je sám bez hriechu. Uprostred Ježišovho záujmu je človek so všetkým, čo sa ukrýva v jeho vnútri, dobrým aj zlým. Všetci sme hriešni a žijeme len z jeho odpustenia a milosti. To, čo pre nás tak veľa znamená, totiž vinou a hriechom poznačená minulosť našich bratov a sestier, pre neho nemá nijaký význam. Tak ako to povedal žene. „Nik ťa neodsúdil? Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“ Ako musel tento okamih poznačiť jej život. Oveľa viac, než akékoľvek napomínanie, kázanie o morálke. Namiesto toho počuje slová ani ja ťa neodsudzujem. Bola naozaj na pokraji smrti. Podľa Zákona už bola odsúdená na smrť. Konečne do jej života vkročil ktosi, kto ju prijíma, kto s ňou zaobchádza ako s človekom. Konečne je tu niekto, kto v ňu verí, a to nie ponižujúcim spôsobom. Kristus ju pozorne počúva. Ona vraví len veľmi málo. Povie len „nik Pane“. Kto nechápe mlčanie priateľa, nepochopí ani jeho slová. Pozorne počúvať je oveľa ťažšie než hovoriť. Keď hovorím, som v strede. Ale pri počúvaní dávam do stredobodu môjho záujmu inú osobu, nie seba. A to vyžaduje oveľa viac. Kristus povedal žene, že zhrešila. Povedal to, ale neponížil ju. Urobil ju schopnou prekonať svoj hriech. Pri tomto stretnutí s Kristom sa znovu narodila a mohla začať nový život. Odsúdenú ženu stretnutie s Kristom nepochybne zmenilo. No aj nám tento príbeh dáva možnosť pochopiť, čo znamená Kristova láska k človeku, ku každému jednému z nás. Ponúka nám zažiť, že Boh nás v Kristovi prijíma a umožňuje nový začiatok. Viera je odvaha prijať prijatie a práve o tom je dnešné Ježišove stretnutie. Prijať, že Boh ma prijíma. Takáto viera spôsobuje naše obrátenie. Dokonalosť neznamená úplnú bezhriešnosť, tej nie sme schopní, lebo každý z nás je poznačený hriechom. Znamená však nasledovať Ježiša a prijať jeho priateľstvo. Našim ideálom teda nie je dosiahnuť nejaký stupeň dokonalosti, ale vernosť voči Božej láske. Tento príbeh nám jasne hovorí, že už nepotrebujeme jemné masky, aby sme prikryli svoje chyby, ani aby sme predstierali nejestvujúce cnosti. Jediným kritériom je úprimnosť v našom vzťahu ku Kristovi. To nám dáva pravý pokoj, tvorivú silu a odvahu. Keď kráčame s Kristom, nemusíme klamať seba samých, svoju pozornosť zameriame na vernosť Ježišovi to je biblický zmysel dokonalosti. Upadnúť do hriechu je následok našej slabej prirodzenosti, odčiniť ho prezrádza vnútornú silu. Evanjelium Ježiša Krista je radostné posolstvo, ktorým je on sám. Jeho osoba je evanjeliom. Posolstvom, ktoré je vtelené v jeho osobe. To je spásou ženy: „Choď a už nehreš!“ Ona môže odísť, lebo sa stretla s Kristom a nikdy na neho nezabudne. Ich vzájomné stretnutie trvalo krátko, ale zmenilo celý jej život.
Ježišovo stretnutie so ženou odsúdenou na smrť (Jn 8, 1 - 11)
Chcel by som Vám dnes predložiť jeden z najpôsobivejších príbehov Jánovho evanjelia. Hovorí o stretnutí Ježiša so ženou, ktorú pristihli pri cudzoložstve. Mojžišov zákon, veľmi jasne hovoriaci o hriechu a treste, bol v tomto smere úplne jednoznačný: trestom za cudzoložstvo je smrť ukameňovaním. Farizeji ju privádzajú k Ježišovi. Chcú ho skúšať, aby ho mohli obviniť. Ak sa rozhodne pre miernejší postup, má na krku obvinenie z nedodržania Zákona. Ak sa vysloví pre jeho striktné použitie, dostane sa do rozporu so svojím učením o milosrdnej odpúšťajúcej Božej láske. Pre farizejov bola táto žena len predmetom, vôbec ich nezaujímala jej osoba. Nesnažili sa ju pochopiť, porozumieť. Je len úbohým nástrojom v ich plánoch, ako odsúdiť Ježiša. Ako reaguje Ježiš?
