Moje otázky o ateizme

Je ateizmus ideológiou?
Pietruchová to striktne odmieta. Hovorí, že ateizmus nie je produktom ideológie či pomätenia mysle, naopak, je odmietnutím oboch. Ateizmus vníma ako „racionálne poznanie, že pre fungovanie sveta ako ho poznáme nepotrebujeme zásah vyššej bytosti v žiadnom jeho štádiu, postačuje nám vedecké poznanie fungovania prírodných zákonom“ .

Nemajte mi za zlé, ale nejako mi to nesedí. Ateizmus teda je racionálnym poznaním a ateistovi postačuje vedecké poznanie fungovania prírodných zákonov. Fajn. Ale pýtam sa: aké racionálne a vedecky dokázané poznanie privádza ateistu k odmietnutiu existencie Boha? Ak by ateizmus naozaj bol racionálnym poznaním fungovania prírodných zákonov, musel by potom existovať vedecké vysvetlenie odmietnutia existencie Najvyššej bytosti. Existuje taký dôkaz? Nie.

Niekto by namietal, že to predsa veriaci by mali predložiť dôkaz existencie Boha. Lenže sama Pietruchová vychádza z predpokladu viery v Boha u primitívnych kultúr a nedostatočne vzdelaných ľudí. Ak vzdelaní ateisti Boha odmietajú a súčasne je ateizmus racionálnym poznaním, potom musia na tento svoj krok jasné a nezvratné, vedecké a racionálne vysvetlenie.

No Pietruchová priznáva, že „ešte stále nevieme všetko a určite to ešte potrvá, kým sa dopracujeme ku konečnej teórii“ . S ateizmom ako racionálnym poznaním to nevidím príliš ružovo. Zdá sa mi, že akokoľvek by Pietruchová chcela predstaviť ateizmus ako čisté ratio bez štipky ideológie, nepodarí sa jej to. V odmietnutí existencie Boha bez jasného racionálneho a vedeckého dôkazu, bude vždy prítomný akýsi predvedecký postoj, ktorý pokojne možno nazvať – a nie zlomyseľne – ideológiou či svetonázorom.

Ateista = boľševik?
Priznám sa, že z ateizmu Oľgy Pietruchovej mi je smiešne. Pri pohľade na jej články sa človek neubráni dojmu, že k svojmu ateizmu veľmi potrebuje Katolícku cirkev alebo aspoň jej predstaviteľov. A je potom také smiešno-trápne, keď na jednej strane nesúhlasí s mojou otázkou v podnadpise vyššie, ale na strane druhej jej argumentácia používa slovník a myslenie, ktoré si pamätáme z čias komunizmu. A tak čítame, že v spoločnosti existuje pravidlo, že „cirkev je nedotknuteľná a nemožno ju kritizovať“, hoci opak je pravdou a práve Pietruchová je toho dôkazom. Čítame, že „akékoľvek hnutie za uplatnenie ľudských práv bolo pre komunizmus - rovnako ako pre cirkev – neprijateľné“ – čo nie je pravda. A nakoniec čítame o tom, ako si cirkevná hierarchia „zhromaždila obrovské bohatstvo a zabezpečila pre svojich najvyšších predstaviteľov pohodlný život v blahobyte“ – čo taktiež nie je pravda.

Všetky tieto tvrdenia Pietruchovej sú nepravdivé. Ale veľmi dobre ukazujú jedno: akokoľvek sa snaží Pietruchová poprieť spojenie ateizmu s boľševizmom (a ja súhlasím, že ateista sa nemusí rovnať boľševik), zároveň odhaľuje, že v jej prípade tomu tak celkom určite nie je .