My (fascinovaní poznaním) a vy (slepo veriaci)

Sériu článkov o Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní od blogera Ivana Bellu som spočiatku bral ako pokus ateistu vysporiadať sa s touto udalosťou. Kresťan verí, že existuje Boh, ktorý je najdokonalejším bytím a Pôvodcom všetkého. Kresťan verí, že Ježiš je Božím Synom, ktorý sa stal človekom. Kresťan verí, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych. Ivan Bella nám dovolil nahliadnuť, ako zmýšľa ateista. Pri čítaní jeho riadkov som si uvedomil, že ateista to vôbec nemá jednoduché. “Musí veriť“ v poriadne konštrukcie: vidí Ježišovu smrť ako mocensko-politickú hru, vidí možné spojenectvo Ježiša s Pilátom, dohodu Ježiša s Judášom, prebratie sa z bezvedomia v chladnom hrobe... V poriadku. Tak ako si sám pred sebou má kresťan odôvodniť svoju vieru, rovnako si počína ateista, aby si odôvodnil svoju neveru. Ide o to, čomu človek verí, a to je tak vnútorná záležitosť, že ju nemožno posudzovať.

Nie je to však o čírom, kritickom a poctivom poznávaní. Viackrát priznáva, že na svoje konštrukcie nemá argumenty, sú to len dohady, že to tak mohlo byť. V poriadku, aj na to má právo, hoci si počína ako človek, ktorý do svojej skladačky prijíma to, čo mu vyhovuje a to, čo mu nevyhovuje, pekne ignoruje...

Lenže v jeho článkoch možno nájsť až príliš často nepresnosti a nepoctivosť. Napríklad vtedy, keď sa snaží Ježiša pri procese predstaviť ako vzdorovitého chuligána, ktorý na otázky v procese odpovedá stroho, drzo, nekonkrétne a urážajúc ostatných. Miesto argumentov hromží a nadáva kňazom. Jeden z mnohých omylov autora, ktorý kladie Ježišovu polemiku s farizejmi a zákonníkmi do procesu. Podľa evanjelií sa však tieto odohrávali počas Ježišovho pôsobenia, nie počas procesu. Nemôžem sa ubrániť dojmu, že autor sa opäť raz len snaží poskladať obraz Ježiša taký, aký sám chce, bez ohľadu na poctivosť. Každý, kto si prečíta evanjeliá, vie čo mám na mysli.
Autor sa mýli aj v stanovení príčiny Ježišovho odsúdenia, ktorú vidí v modloslužbe.
Modloslužba je uctievanie stvorenia ako Boha, teda Stvoriteľa. Ježiš bol obžalovaný preto, lebo o sebe vyhlásil, že je sám Bohom (čo ako dôvod priznávajú aj farizeji), a teda z pohľadu židovskej veľrady išlo o rúhanie sa Bohu (blasfémia).

Alebo článok s ohurujúcim názvom o chybe, ktorá vraj zmenila dejiny
Veľkolepý názov, ktorý však praskol ako bublina. Autor si počína ako malé dieťa, ktoré si zakryje jedno oko, aby videl len to, čo chce vidieť. Prečo úplne ignoruje fakt, že hebrejské slovo almah bolo vždy v židovskej tradícii prekladané aj ako panna. Autor si mysle myslí, že keby spochybnil toto použitie hebrejského almah, spochybnil by aj náuku o nepoškvrnenom počatí Márie. Dokazuje tak však len svoju neznalosť základov kresťanskej viery.

A čo šokujúce zistenie o Tajnom Markovom evanjeliu?
Autor uvádza zistenie Mortona Smitha, ktorý južne od Jeruzalema, našiel v roku 1958 tri strany neznámeho rukopisného textu, ktorý je odpisom listu Klementa Alexandrijského istému Teodorovi. V texte sa nachádza pasáž, z ktorej vyplýva, že Ježiš mohol mať homosexuálne vzťahy.
Čo tam po tom, že spomínaný Smith akosi nepožíva dôveru širokej vedeckej obce... V článku autor používa tradičné a trápne klišé o tom, ako Vatikán ukrýva tajomné staroveké diela, aby sa svet nebodaj nedozvedel pravdu. V súvislosti s Tajným Markovým evanjeliom by som chcel upozorniť na štúdiu Glenna Mullera, ktorú si môžete prečítať tu:
Jeho závery sú jednoznačné: Smithov objav je vo všeobecnosti veľmi spochybňovaný. Aj jeho hodnovernosť, aj jeho pripísanie Klemetnovi. Podobne aj v ňom citované Tajné Markovo evanjelium, ktoré by je pravdepodobne gnostickým spisom pochádzajúcim z druhého storočia. (Ako je to teda s tým poctivým samoštúdiuom a autentickosťou textu?)

Intelektuálne zázemie autora
Zaujímavé je však zistenie, kto sa odvoláva na tieto vedecké skvosty. V súčasnosti ide najmä o agendu prívržencov antropozofie. Vrelo odporúčam článok Františka Šebeja s priliehavým názvom Antropozofia a škola, bludov stodola S prekvapením som zistil, že najmä od atropozofie vietor vanie a toto je intelektuálne zázemie článkov nášho agilného blogera. Pochybná kredibilita, pochybné zdroje, pochybné závery.

Čo mi vadí najviac
Najviac mi však vadí jeho agresívne a útočné poňatie článkov. Aj vtedy ide o fascináciu poznania, keď sa neúctivo vyjadruje o náboženstve? O vyučovaní náboženstva, o spôsobe konania Ježišových nasledovníkov, v iných článkoch o klamstvách a podvodoch...
Žiaľ, zatiaľ sa mi nezdá, že tu ide o poznanie a kritickú, odbornú diskusiu, ale len o provokáciu.

Mám úctu a rešpekt pred slobodou vyznania každého človeka. Bez vzájomného rešpektu pred slobodou vyznania toho druhého žiaľ nepôjde o serióznu diskusiu “dvoch svetov“, ale len o žabomyšie naťahovačky.