Pamätám si ho, keď sa po revolúcii stal federálnym ministrom vnútra. Niekoľkých mojich príbuzných a známych odpudzoval jeho vzhľad, vraj vyzeral, akoby ho pustili z basy. Ale jeho postoje, predtým i potom, boli obdivuhodné. Predtým, počas komunizmu, šíril slobodu. Proti zlu sa postavil vždy priamo. Aj vtedy, keď Slovensku hrozil mečiarizmus, staré zlo v novej forme. Pamätáme si ho, ako hľadača pravdy. Hľadal ju a zverejňoval vedomý si toho, že pravda oslobodzuje. Usiloval sa o to, aby Slovensko nezabudlo, presvedčený, že aj národ má svoju pamäť. Bojovník za slobodu a pravdu. Taký bol, o to sa snažil. Bolo by veľmi málo vzdať úctu jeho životu len tým, že budeme spomínať a že nezabudneme. Bodaj by sme sa poďakovali za dar jeho života dôsledným uplatňovaním hodnôt, ktorým on svoj život zasvätil: slobode a pravde.Vďaka za príklad Vášho života, Vášho boja, Vašich hodnôt. Pevne verím, že ste sa stretli s Pravdou. Daj Boh večný pokoj Vašej duši.
15. jún 2006 o 12:10
Páči sa: 0x
Prečítané: 4 429x
Odišiel človek, ktorý veril, že pravda oslobodzuje...
Ani neviem, kde začať. Klikol som na on-line vydanie denníka SME, kde som tú správu zbadal. A zdá sa mi, že sme zasa chudobnejší. Chudobnejší o osobnosť, pretože ten národ je naozaj chudobný, ktorý stráca skutočné osobnosti. Ján Langoš ňou bol.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(22)