Ale práve do Tarzu za Pavlom, zrejme po niekoľkých rokoch, prichádza Barnabáš a pozýva ho, aby spolu s ním išiel do Antiochie v Sýrii. V Antiochii sa totiž dobre uchytilo kresťanské spoločenstvo a zvesť o tom došla až k apoštolom do Jeruzalema. Jeruzalemská cirkev tam preto vyslala Barnabáša. Spoločenstvo v Antiochii sa zrejme rozrástlo, preto sa Barnabáš rozhodne vyhľadať Pavla. Zdá sa, že to bola slobodná iniciatíva samotného Barnabáša . Nezdá sa, že by ho úlohou kontaktovať Pavla poverili apoštoli. Pavol s Barnabášom v Antiochii ostávajú celý rok. Práve tu učeníkov po prvýkrát nazývajú kresťanmi.
Hoci sme to minule osobitne nespomenuli, osoba Barnabáša bola pre Pavla a jeho postavenie v prvotnej cirkvi úplne podstatná. Bol to práve Barnabáš, ktorý sa Pavla ujal už v Jeruzaleme, keď sa ho všetci báli a neverili mu. Slovo “ujal“ , ktoré nachádzame v Skutkoch apoštolských je to isté slovo, ktoré použil evanjelista Matúš, keď popisuje udalosť, ako sa Peter takmer utopí, keď sa rozhodne ísť za Ježišom po vode a zapochybuje. Obraz, ktorý môžeme mať pred sebou je obraz Pavla strateného v Jeruzaleme, kde mu nikto neverí a každý mu zatvára dvere pred nosom. A zrazu prichádza Barnabáš a ujíma sa ho...
Kto vlastne bol Barnabáš? Patril medzi významné osobnosti prvotnej cirkvi v Jeruzaleme, hoci taktiež ako Pavol, nebol učeníkom pozemského Ježiša. Keď Skutky opisujú život prvej kresťanskej komunity v Jeruzaleme, uvádzajú tieto slová: všetci, čo mali polia alebo domy, predávali ich a čo za ne utŕžili, prinášali a kládli apoštolom k nohám, a rozdeľovalo sa každému podľa toho, kto ako potreboval. Aj Jozef, ktorému apoštoli dali meno Barnabáš, čo v preklade znamená syn Útechy, levita, rodom Cyperčan, mal roľu, predal ju a peniaze priniesol a položil apoštolom k nohám . (Sk 4, 34-37). Barnabáš teda patril do kresťanského spoločenstva v Jeruzaleme od počiatku a požíval úctu a dôveru jej členov, i apoštolov, ktorí ho posielajú ako vhodného človeka viesť spoločenstvo do Antiochie v Sýrii. Barnabáš bol teda Pavlov ochranca, učiteľ apoštolátu, ten, čo ho priviedol k apoštolskej skúsenosti. Z ľudskej stránky Pavol za všetko čo sa mu dostalo, vďačil práve Barnabášovi. Keď Skutky vymenúvajú významných členov spoločenstva v Antiochii, Barnabáš je na prvom a Pavol na poslednom mieste.
Práve Barnabáš a Pavol boli z vnuknutia Ducha Svätého vybratí na hlásanie evanjelia pohanom. Tak to pôvodne bolo: Barnabáš bol vodca a Pavol bol ten, kto ho sprevádzal . Sprevádzaní inými – napríklad s Barnabášovým príbuzným Jánom Markom, ktorým nie je nikto iný ako evanjelista Marek – odchádzajú spolu na prvú misijnú cestu. Vedie na Cyprus, ostrov z ktorého pochádzal Barnabáš, a ďalej do južných provincií Malej Ázie. Barnabáš je očitým svedkom, ako začína rásť Pavlova osobnosť. Pavol sa rýchlo zo spoločníka mení na lídra misijnej výpravy . Len čo opustili Cyprus a vstúpili na Malú Áziu, Ján Marek ich opúšťa a vracia sa do Jeruzalema. Práve táto udalosť a osoba Jána Marka zohrá vo vzťahu Barnabáša a Pavla veľký význam.
Práve tu by sme dnešné rozprávanie zastavili. Konkrétnejšie o prvej misijnej ceste a najmä o vzťahu Pavla a Barnabáša budeme hovoriť nabudúce. Teraz by sme skôr mali obrátiť pozornosť na nás samých. Udalosti Pavlovho života nás privádzajú k reflexii nad naším vlastným životom.
Cítili sme sa niekedy tak, ako Pavol, keď odchádzal do Tarzu?
Mal v našom živote niekto také postavenie ako Barnabáš v Pavlovom? Ujal sa nás niekto v situácii, keď nám nikto neveril? Kto to bol? Som tomu človeku dostatočne vďačný?
Prejavil som sa niekedy ako Barnabáš? Podal som niekomu svoju pomocnú ruku slobodne zo svojej iniciatívy bez toho, aby ma do toho niekto tlačil? Kedy? Ako som sa vtedy cítil?
(Článok je pokračovaním série nazvanej Čo hlásal apoštol Pavol- ku koreňom ohlasovania , ktorý prebieha v Okoličnom každý piatok pri večernej omši)
