Volám sa Jožko a som abslovent. Pochádzam z malého mesta, kdesi pri Váhu, ale to nie je podstatné. Vyštudoval som niečo ohľadom marketingu, ale to tiež nie je podstatné. Dôležité je, že si hľadám prácu. Bývame s frajerkou v byte v Petržalke a platíme nehorázne peniaze za nájom. V Bartislave je to totiž tak, že za garsónku v dezolátnom stave pýtajú strašné prachy, ale človek niekde predsa musí skolniť hlavu. A možno to nie sú až také strašné prachy, ale aj tak na to nemáme. Pretože som nezamestnaný.
Ono vy si možno poviete, že však je tu roboty habadej, ale ono to nie je také jednoduché. Každý deň sedím za počítačom (frajerkiným, môj sme museli predať, lebo nám prišli nedoplatky za energie...) a hľadám si prácu. Orlím okom striehnem na každú novú ponuku, posielam životopisy, píšem motivačné listy a potvrdzujem spoločnostiam, že pokojne a beztrestne môžu narábať s mojimi osobnými údajmi. A furt nič. Nič. Nothing. Nada. Ninčem. Nichts.
Niekoľkokrát ma už aj pozvali na pohovor, ale nakoniec z toho nič nebolo. Totiž, ja nemám žiadnu prax a väščinou tú prax požadujú. Že prečo nemám prax? No viete, kým som študoval, mohol som robiť len brigádne. Ale v žiadnej firme ma ako brigádnika nezobrali, lebo nemám prax a potom prišla kríza a nebrali brigádnikov nikde. Ale človek musí predsa z niečoho žiť, však to viete, že z lásky a vzduchu sa veľa nenajeme. Tak som vtedy bral, čo prišlo. Väčšinou prišli nejaké tie fušky na stavbách. Tak som si povedal, veď čo, veď prachy potrebujem a jesť sa musí a vôbec.
Tá prvá firma bola celkom fajn, len platili málo. V tej druhej platili viac. Bolo to síce na čierno, ale čert to ber, veď jesť sa musí, no nie? Tak som si tam odmakal asi tri mesiace, zobral prachy a išiel kúpť chleba. Aj peniažky na takú lacnejšiu dovolenku mi ostali, ale nakoniec sme išli namiesto do Chorvátska iba na letný festival, lebo mamu vyhodili z roboty a už mi nemohla posielať polovicu z toho ničoho, čo dostávala na účet v deň výplatného termínu.
Tak som si popri škole zobral zase nejaké fušky na stavbe, lebo v tom som už skúsenosti na podobnej pozícii mal. Na čierno. Platili dobre. Potom asi mesiac nič, lebo šéf musel vyplatiť nejaké urgentné veci a potom už vôbec, lebo šéf bol... (neslušné slovo) a s nami všetkými, čo sme makali na stavbe ako voly krásne... (neslušné slovo). Takže tak. Dodnes mi dlží asi päť stovák, ale to už od neho v živote neuvidím. Chcel som ho ísť s kamarátmi aspoň strašne zbiť, ale on je dáky mafián alebo čo a ja nechcem, aby sa mojej frajerke niečo stalo. To by som si neodpustil. Kašlať na päťsto euro.
Tak tu teraz sedím a píšem životopisy. Píšem si pred meno Mgr. a do kolónky pracovné skúsenosti... no, viem kopať jamy, murovať, pokladať plávajúcu podlahu a tak. Aj kuchyňu vám okachličkujem, nechcete?
