Opäť raz som podcenil domácu prípravu, knižného sprievodcu sme nemali, tak ostal pomalý čínsky internet a hľadanie. Prvá vec, ktorá nás zaskočila bola skutočnosť, ako blízko je múr od Pekingu vzdialený. Samozrejme, „blízko“ je na čínske pomery relatívny pojem vo všetkom, ale 80 km je podľa môjho názoru skutočne blízko. O to viac sme boli prekvapení, že existuje priame spojenie v rámci „mestskej hromadnej dopravy". Všeobecne ako turista má človek na výber 2 možnosti. Najjednoduchšie je využiť služby cestovnej agentúry, alebo výlet zorganizuje vo vlastnej réžii.
Cestovná agentúra
Číňania sú podnikavci do špiku kosti, a tak nebude problém dostať sa k ponuke vidieť múr. Po celom meste, ale hlavne v okolí atrakcií /Zakázané mesto, okolie olympijských štadiónov a pod./ stretnete „nadháňačov“, ktorý pracujú za províziu pre cestovky. Ceny sa rôznia, no ponuky vedú k viac-menej rovnakým spoločnostiam. Výnimkou sú vodiči taxíkov, ktorí sa snažia si takto privyrobiť. Na vašom mieste by som bol opatrný, osobne som bol voči týmto ponukám skeptický. Ak ste si zvolili túto alternatívu, nechajte si radšej poradiť v hoteli.
Organizované výlety majú viacero nevýhod, mne osobne prekážal obmedzujúci faktor. Človek je nútený prispôsobiť sa skupine, čo v praxi znamená obmedzený čas pobytu na samotnom múre (2h). Väčšina ponúk cestovných kancelárií obsahuje kombináciu dvoch a viac atrakcií. Napríklad samotný múr a hrobky dynastie Ming, čo je samo o sebe pozitívne. Ako bonus však skupina nakoniec navštívi továreň na spracovanie nefritu. V praxi sa však často stáva, že je to najväčšia časť výletu a z prehliadky sa stane teleshoping naživo. Práve táto skutočnosť nás pri plánovaní výletu odradila a rozhodli sme sa hľadať inú alternatívu. Príklad ponúk a cien cestovky: http://www.beijingtrip.com/travel/one-day-packages.htm
Na výber je viacero sekcií múru, ktoré sú z Pekingu v dostupnej vzdialenosti (múr sa nezachoval v celku a verejnosti dostupné sú len zrekonštruované sekcie).
Najznámejšou sekciou je Badaling – že je najznámejšia, neznamená automaticky najlepšia. Nepochybne má svoje výhody (dostupnosť autom priamo k múru, náročnosť terénu), no ak chcete mať z návštevy múru zážitok a nie stres z masy ostatných turistov, predajcov všakovakých suvenírov a pod., pre vlastné dobro sa Badalingu vyhnite. Na základe osobnej skúsenosti odporúčam sekciu Mutianyu.
Badaling v čase špičky
Mutianyu – doprava
Ak máte naponáhlo, najjednoduchšou voľbou je dohodnúť si taxík. Aká je výsledná cena, samotné podmienky a hlavne, aby vás šofér aj počkal, to neviem.
My sme sa rozhodli využiť hromadnú dopravu. Na sekciu Mutianyu jazdí „turistický“ spoj, konkrétne autobus číslo 867. Keď som pripravoval cestu, našiel som jeho rôzne označenia, či odchody, čiže čo bolo aktuálne vtedy, nemusí byť teraz. Východiskovým bodom je stanica v blízkosti zastávky metra „Dongzhimen“. Okrem spoja 867 jazdí na sekciu Mutianyu aj autobus č. 916, no tam je nutný prestup a aj bez prestupu to bol adrenalín.
Keďže sme netušili, ktorým smerom sa vydať, vsadili sme na istotu – rikšu. Adrenalín namiesto rannej kávy zaručený. Google tvrdí, že je to 300metrov, ale rikšou to trvalo asi 7 minút (o cene sa treba dohodnúť predtým ako nastúpite). Aj tak na vás budú skúšať rôzne finty, ako "to bola cena iba za jednu osobu a vy ste dvaja", resp. "trvalo to dlhšie, chcem príplatok". Tam pomôže iba zaplatiť dohodnutú sumu a ignorovať a nenechať sa zastrašiť.
Po chvíľke hľadania sme našli to správne nástupište (ľavý zadný roh). Na stanici sme stretli 2 Francúzsky (jedna z nich zhodou okolností na obrázku (Excusez-moi mademoiselle), ktoré boli v očakávaní rovnako ako my, aj keď to tak na obrázku nevyzerá.
Ak by ste horeli túžbou dozvedieť sa viac o plánovanej trase, zastávkach a pod.
V predchádzajúcom článku som spomínal výhody karty Yikatong. Vďaka nej má cestujúci 60% zľavu na cestovné v autobuse, normálna cena jednosmerného lístka vyjde na 16CNY, po zľave 6,4 - čo je približne 80 centov. Po ceste sme mali niekoľko rýchlych zastávok v rámci Pekingu, konkrétne som si poznačil tie v blízkosti staníc metra Sanyuanqiao a Sunhe. Či to boli regulárne zastávky, neviem.
Mali sme málo informácií, ale veľa odvahy. Netušili sme, kde máme vystúpiť, vedeli sme len toľko, že to mala byť konečná zastávka a cesta mala trvať približne 2 hodiny. Keď sme po asi hodine a pol videli v diaľke konečne múr a autobus zastal na opustenom parkovisku s domčekom, čo sa dokopy tvárilo ako autobusová stanica, vymenili sa vodiči a po krátkej pauze sme asi 10 minút šli naspäť po rovnakej trase, mysleli sme si že je po výlete. Ale napokon autobus pokračoval po inej trase a smeroval stále bližšie a bližšie k múru, až sme vystúpili priamo pod ním.
Vďaka tomu, že sme si privstali a stihli tak prvý spoj o 7:00, vyhli sa hlavnej rannej špičke a približne o 10:00 bolo na múre minimum ľudí. Sekcia Mutianyu otvára oficiálne o 7:00 (od apríla do októbra) resp. 7:30 (október-apríl) a poslední návštevníci by mali opustiť múr o 17:30. Študentom odporúčam mať vždy so sebou preukaz. ISIC nám uznali pri kúpe vstupenky na múr (čo nie je bežná prax, často má kasa na kúsku kartónu napísané, že študentské zľavy priznávajú iba študentom s čínskym preukazom), skúšať ale treba, v asi 30% prípadov to vyšlo. Vstupné stálo po zľave 20 RMB, čiže 2,50 eura. Aktuálne informácie a cenník tu:http://www.mutianyugreatwall.net/pagecontentinfo.php?pageid=32&pagename=Info
Nevýhodou tejto sekcie je dostupnosť, oproti Badalingu, ktorý je prístupný na krok z auta, k Mutianyu si musíte z parkoviska vyšliapať (približne pol hodiny).
Za poplatok (tu už študentská karta nepomohla 45 juanov - 5,60eura) sme si kúpili jednosmerný lístok a lanovka nás pohodlne vyviezla. Už len prejsť skrz stánky so suvenírmi a nastúpiť.
Sekcia má dokopy 20 strážnych veži a zrekonštruovaná časť je dlhá približne tri kilometre. Keďže sa múr tiahne po vrcholku hory, jednotlivé úseky sú rôzne náročné, od rovinky, cez mierne stúpanie po schody, ktoré sme šplhali po štyroch. Odporúčam preto pevnú obuv, oblečenie do každého počasia a veľa tekutín a jedla. Priamo na múre sme síce stretli 2 či 3 predavačov s chladenými nápojmi, ale ja som od prírody nedôverčivý.
Lanovka smeruje k strážnej veži č. 15. Ak sa vydáte k múru pešo, chodník vás privedie k strážnej veži č.6. Je už na vás, kam sa vyberiete.
My sme sa vydali najprv do ľava čiže k vežiam 15-20 a užívali si ticho a samotu (dokopy sme videli po príchode len malé skupinky, ktoré sa zmenšovali s náročnosťou múru).
Tričko: Fakulta medzinárodných vzťahov, Ekonomická univerzita v Bratislave. Skrz štúdium som dostal možnosť stážovať v Číne.
Na konci zrekonštruovanej časti je tento oznam, no kto sa nechá zastrašiť, nedostane možnosť vidieť a precítiť atmosféru pravého múru.
Úchvatné, po stovkách rokov.
Malé prekvapenie
Po krátkej pauze sme sa vybrali na druhý koniec sekcie, k strážnej veži č.6. Zatiaľ čo cesta k 20tke bola väčšinou o výstupe, naspäť to už šlo z kopca.
Zaujímavý pohľad (nevesta?)
Sekcia ponúka zábavnú a adrenalínovú možnosť, ako sa dostať na parkovisko, za poplatok 30CNY (opäť sa nám podarilo získať študentskú zľavu) sme sa pohodlne vybláznili na bobovej dráhe.
Po ceste sme si kúpili ovocie na cestu (cena je vždy relatívny pojem), ale s pár slovami v čínštine po chvíli padne minimálne o 90%.
Na koniec ešte pohľad na alternatívny spôsob dopravy, ak by ste nestihli autobus resp. tieto minivany sú najčastejšie využívané cestovkami na dopravu na múr resp. hrobky + nefritovú továreň.
Autobus odchádzal o 14:00, približne desať minút predtým vytvorilo pár turistov rad, ktorý sa rýchlo zmenil na zhluk ľudí s príchodom Číňanov. V Číne je získať miesto na sedenie národným športom (tá radosť v očiach sa dá prirovnať k rozbaľovaniu darčekov na Vianoce u detí). Miesto sme síce získali, ale lístky sme si museli kúpiť v plnej sume (čínskemu vysvetleniu som neporozumel a mávanie kartičkou nepomohlo). Navyše nás vyhodili pri zastávke metra Sanyuanqiao, jeden pán spomedzi cestujúcich mi len stroho preložil, že autobus má poruchu. Bolo to síce trocha od ruky, ale v metre sa už človek nestratí. Aj napriek týmto nepríjemnostiam to bol ale zážitok na celý život.
Na záver už len šťastnú cestu a aktualizujúce informácie, či iný uhol pohľadu vrelo uvítam.
PS: V článku som sa zámerne nevenoval histórii, na to tu nie je priestor a kto má záujem, dočíta sa o dynastiách, účele múru a podrobných informáciách na iných miestach.
Ak sa vám článok páčil, podporte ho či už karmou alebo zdieľaním. Budem rád, ak vám informácie pomôžu.
