Časť druhá: Rotorua - Wai-O-Tapu
Skupina vyzbrojená ťažkou dokumentačnou technikou vyráža nevediac do čoho.

Vyhliadkový let za tuším sto dolárov som oželel. Drevené kláty sú pripravené pre umeleckú dieľňu, bude z nich totem alebo pomaly zhnijú, keď sa nevydaria (pár takých nepodarkov sme našli v tráve pri chodníku)

Že vraj silo, čiže sklad potravín. Nuž darmo, Maorovia si na "čačky" potrpeli. Efekt je ale dokonalý

Taká malá loďka



Akože vstupná brána, lístok stál po skupinovej zľave 25 NZD, čo je asi 500 Sk. Po zakúpení lístka ich už nik nekontroloval, nabudúce aspoň viem, čo neurobím :-)

Sám v ústraní, temer zarastený, asi 30 metrov od chodníka stál "on"

A už sa to v diaľke črtalo, že to bude vrieť

A z každého uhla


Diera, v ktorej to teda poriadne bublalo

Žeby kŕmitko pre vtáky?

Ako mínové pole, každú chvíľu nejaký ten výbuch


K centru diania sme sa približovali...

Pred tým, ako gejzír začal chŕliť horúcu vodu bolo vidieť celkom dobre okolitú scenériu...



Síra sa pomaly ukladala a bolo ju aj poriadne cítiť

V pozadí hotelový komplex. Nie len u nás je lobbing niekedy viac...

Cintorín snáď ďalší komentár nepotrebuje


Priznám sa, že doteraz som neprišiel na to, prečo vyplazujú jazyky. Mám pocit, že som niekde čítal, že je to na zastrašenie nepriateľa, ale nie som si istý

Také malé termálne kúpalisko, alebo veľký hrniec? Vyberte si


Keď už došla baterka, poslúžila aj 6280, aby zaznamenávala...



Povinná výbava každého Japonca-návštevníka. Tým myslím, že ich nosili, aj keď to nebolo nutné. S foťákom prirasteným k oku im koordinácia spôsobovala menšie problémy, ale držali sa statočne. Dáždniky boli všade a na nešťastie aj v takejto podobe

Keď gejzír začal chŕliť paru, zahalil celé údolie jemný opar.






Uhm tha...Ale klubúk mám pekný :-)

En ten tiki, či vyletel čert? Ešte že tam boli len dva smery...Klasický východ bol nakoniec zatvorený a tak sme sa vrátili k vchodu. Nielen u nás je možné všetko...aspoň sme mali "rekapituláciu"

Na záver pár zákazov:



Foto autor, Ján Gnebus, Patrik Kolesár
Časť tretia: Nový Zéland a "jeho paradoxy"