Časť tretia: Nový Zéland a "jeho paradoxy"
Ulicu pri pobreží jazera Taupo lemovali fast-foody. Mc samozrejme chýbať nemohol...
Dve muchy jednou ranou...pohodlie vlastného auta a romantika blížiaceho sa západu slnka...Za predným sklom je možné vidieť bohatú zásobu hranolčekov, aby neupadalo na nálade...Na svoje si prišli aj operenci...Autá ktoré sme videli na NZ mohli byť akokoľvek prehnité a staré, elektróny, to bol základ...
No a značkám na želanie asi venujem samostatný diel série...pomer k tým klasickým bol asi 1:1 a niektoré stáli fakt zato...
Motoristom na NZ sa jazdilo veľmi dobre, veď kto by pri takých cenách nebol rád? Jeden liter nafty stál v prepočte (1NZD=18,148) 18 SLOVENSKÝCH KORÚN ZA LITER NAFTY! Ceny na tabuli sú v centoch samozrejme a jedná sa o čerpačku BP, cestou na letisko sme videli ceny ešte nižšie. No samotní obyvatelia neboli spokojní, pred pár mesiacmi vraj razantne zdražela, neviem o koľko, no paradoxné je to, že NZ nemá ložiská ropy...
Tak toto je inovatívny tzv. "ekologický semafor". Stále som som myslel, že Maorovia sú ako pôvodné obyvateľstvo rešpektovaní a vážení, no opak bol dôkazom. Maorov boli vídať pri cestách, s metlou, či lopatou v ruke. Keď sme sa pýtali, prečo je to tak, jedna odpoveď za všetky :"Keď uvidíš Maora, kopni ho do riti"! Odpľul si opýtaný a pokračoval ďalej...
Sťahovanie vo veľkom...
Žeby nemci na návšete?
"Hrubá stavba" budúceho rodinného domu, bol ozaj mini a taký na kľúč postavený domček z karát, v porovnaní s pevnosťami, čo sa stavajú u nás výjde po prepočte 5 mil. korún. Ani sa nečudujem, keď vidím Americké ulice zrovnané so zemou...
Asfalt asi pri horúčavách nie je voči rýchlo jazdiacim Novozélanďanom odolný...
Na nákupe v hypermarkete. V podobných zariadeniach sa tvrdý alkohol nepredáva. Je na výber víno, alebo pivo. Na NZ neakceptovali občianku, ani vodičák. Pas bol jediná záchrana, ako zahnať smäd. Pre zaujímavost 18 kusové balenie piva 0,3 stálo 20 NZD, čiže 20 SK za fľašku. V obchode pracovalo veľa brigádnikov, čo nemali viac ako 13, ale ako sami povedali, sú spokojní, koľko zarobia. Každý neplnoletý pokladník mal supervisora, len za jeho prítomnosti, resp. s jeho kľúčom mohol nablokovať po zadaní čísla pasu alkohol, alebo cigarety...Kontrola veku bola striktná, dedko za nami nemal preukaz totožnosti, a tak obišiel naprázdno.
Tvrdý alkohol sa predával v špecializovaných obchodoch, vstup mladším osobám bol zakázaný a pitie na verejnosti je trestné, podobne ako v USA.
Knižnici v Taupe sa budem venovať v samostatnej časti onedlho, no nedá mi. Detský oddiel mal počítače vyhradené na hranie sa...Knižnica bola tzv.mediothékou, čiže sa dali požičať nielen knihy, ale aj CD a DVD nosiče a kazety. Táto myšlienka je asi taká, že sa deti naučia chodiť do knižnice a snáď ich neskôr zaujmú aj knihy.
Papagáj Nestor Kea...Milý a veľmi múdry záškodník, nemá rád plasty a je odborník na odľahčovanie áut, len o všetky neprizvárané časti samozrejme. Je chránený zákonom a tak sa mu darí. Žije v horách, má rád sneh a hlavne turistov.
V meste Rotorua sa nachádzajú kúpele s prírodnými minerálnymi prameňmi.
Názor si vytvorte sami, pri bližšom pohľade sa naskytol tento nevábny pohľad
A nenápadný odtok odpadovej vody krytý zeleňou do blízkeho jazera.
Po prílete sme nadobudli dojem, že príroda NZ je unikátny ekosystém. Extrémne bezpečnostné podmienky, dezinfekcia, vypytovačky. Ak bola obuv znečistená očistili ju na počkanie, rovnako ako všetko, čo mohlo prísť do kontaktu s pôdou. A realita? Posúďte opäť sami.
Pivové fľaše by podľa mňa mali byť národným symbolom NZ. Boli všade a bolo ich veľa. Zálohovanie nepoznali a tak sa dali počítať na stovky. Smelo môžem tvrdiť, že keď ste 5 minút chôdze nevideli žiadnu fľašu, môžte sa vyhlásiť za prieskumníka-dobyvateľa. Lebo pred vami tam isto žiaden domorodec nešiel. Ich denná spotreba bola famózna...
Deti a počasie. Európan by si mohol myslieť, že mu pri 15-tich stupňoch nebude zima. Ani nebola, chodili sme oblečení patrične a deti? Krátke tričká a zásadne bosé nohy. Tento chlapec takto pobehoval celý týždeň bez žiadnach známok prechladenia, alebo čohosi podobného.
No mne sa to nesmierne páčilo...Kúsok domova
Súčasť izieb, malý bazénik, aj pre 5 osôb (osobný kvalitatívno-kvantitatívny test) napájaný termálnou vodou z blízkeho vrtu.
Sneh a pláž, dva protipóly sa stali reálnym .
Aj takto môže vyzerať život jeleních medailónikov krajina pôvodu: Nový Zéland...Jeden z mála momentov, kedy sme videli iné zvieratá ako ovce, kravy a vrabce. Keď nepočítame zrazené zvieratá na ceste.
Kiwi...Národný symbol NZ. Vidieť ho vo voľnej prírode je zrejme nemožné, jedinou možnosťou sú farmy s posunutým režimom, kiwi "sliepočky" sú aktívne v noci. . .
Kiwi naživo...
Po búrke na pláži....Citróny a grapefruity....A bolo ich viac, ako som neskôr videl.
Hospodárke lesy lemujúce cesty. Okolie Taupa je jeden veľký hospodársky les, čo znamená, že jeho osud je spečatený. Tieto stromy vyrastú za 30 rokov do štádia, kedy ich je možné čo najvýnosnejšie speňažiť. Je to možné aj vďaka sopečnej pôde bohatej na živiny...
Aj ten pás v pozadí čoskoro padne za obeť...ostane len holá skala, no nie na dlho...
V pozadí vidieť pracujúci harvestor...
Asi najhorší pohľad, ktorý sa nám naskytol. Obrovské územie preorané a vyklčované...Nasleduje ešte jemná úprava a opätovná výsadba...Zdesenie je asi porovnateľné s pocitmi, keď míňam holé polia v Tatrách...
Foto autor, Patrik Kolesár, Ján Gnebus
Časť štvrtá: Nový Zéland a Maorská kultúra