Štát vznikol pod surovým Hitlerovým diktátom, čo poznamenalo nielen jeho vlastný zrod, ale aj jeho charakter a nakoniec to aj časovo limitovalo jeho trvanie. Štát sa zrodil v znamení hlbokej európskej politickej i morálnej krízy. Nejestvovali istoty. Jozef Tiso a jeho postoj mal dve hlavné príčiny. Veľmi dobre si uvedomoval, že štátny útvar, na čele ktorého stál, existoval iba na základe „dobrej vôle“ nacistického Nemecka, antifašistickí spojenci uznávali Edvarda Beneša ako exilového prezidenta ČSR, ktorú sľúbili po vojne obnoviť. Navyše Horthy sa stále usiloval o obnovu Veľkého Uhorska, takže Tiso aj preto chcel dokazovať, že je najlepší Hitlerov vazal. Omnoho závažnejšia je otázka, či v danej kritickej dobe bola nejaká reálnejšia alternatíva ako voľba "menšieho zla" a podriadenie sa nacistickému diktátu. Treba odmietnuť aj démonizujúci mýtus o slovenskom štáte, ktorý napriek svojmu totalitnému režimu nesporne posilnil národné a štátne sebavedomie slovenského obyvateľstva, istý čas vytváral ilúziu hospodárskych a sociálnych istôt...
Už pred rokom 1939 sa Slovenskom šírili protižidovské propagandy. 3. 11. 1938: ,,Treba vyniesť árijské paragrafy, ktoré by zdecimovali židovské banky, advokátske kancelárie, ordinácie, obchody a donútili židovských privandrovalcov vysťahovať sa zo Slovenska.“ tlačový orgán HSĽS Slovák. Veci naberali čoraz rýchlejší spád.
Február 1939: „So židmi, ktorí majú zlato, šperky, bohatstvo, urobili všade poriadok a urobíme ho s nimi aj my,“ Alexander Mach, hlavný veliteľ Hlinkovej gardy. Arizácia.
9. 9. 1941: Nariadenie O právnom postavení Židov, známe skôr pod označením židovský kódex.
6. 3. 1942: List rabínov adresovaný Jozefovi Tisovi vo veci vysťahovania Židov zo Slovenska, ktorý prezidenta upozorňoval na pripravované deportácie, ako aj na osud, ktorý čaká Židov v táboroch v Nemeckej ríši. Neskoro.
Medzi prvé obete nacistického „riešenia židovskej otázky“ patrili mladé ženy zo Slovenska. Stali sa predvojom mladých mužov, potom rodín a nakoniec takmer všetkých Židov spod Tatier. Bol to výsledok dôvernej spolupráce medzi ľudáckym režimom a nacistickým Nemeckom.
25. 3. 1942 o 19,20: Odišiel z Popradu prvý transport tisícky židovských dievčat a žien do koncentračného tábora Osvienčim.
Od 17. 4. do 11. 7. 1942: Prišlo do KT Birkenau 4695 mužov zo Slovenska, z ktorých do 15. 8. 1942 zahynulo 90 percent.
29. 4. 1942: Prvý „rodinný“ transport zo Slovenska s počtom 1054 osôb prišiel do KT Osvienčim. Z tohto rodinného transportu 331 žien a detí nebolo zaregistrovaných, hneď po selekcii skončili v plyne.
Nemeckí nacisti so spokojnosťou prijímali úsilie slovenských predstaviteľov vypovedať Židov zo svojej krajiny. Ich vysťahovanie zo Slovenska presne zodpovedalo plánom z Wannsee. Slovensko bolo jedinou krajinou, ktorá vykonávala deportácie dobrovoľne!
Podľa štatistík počas roku 1942 transportovali zo Slovenska do koncentračných táborov 58 000 Židov. V ďalšej etape, po vypuknutí Slovenského národného povstania v auguste 1944, odišlo ďalších 13 až 14 tisíc židovských obyvateľov. Zo Slovenska bolo deportovaných celkovo približne 70 tisíc Židov, po vojne sa ich vrátilo len asi 3 000.
MEMENTO MORI
