Jozefa vystihla vo svojej podstate priam dokonale Jarka vo svojom článku s výstižným názvom ´´Jozef´ ´.
Nikto si nezaslúži byť chorý. Hnevá ma to a mám strach. No asi neviete, ako sa vyvíjal jeho príbeh. Viac ako dva mesiace to bol boľavý chrbát, zložité procedúry u chyropraktika, lieky od bolesti a pod. Jeho prípad je podobný s osudom môjho uja. Pred dvoma rokmi v januári mu opuchlo hrdlo, zašiel za lekárom a ten usúdil, že je to od prechladenia, no ani po dvoch mesiacoch opuch nezmizol. Ultrazvuk by vraj nič nepovedal a na CT je veľmi dlhá čakacia doba. Stav sa však nezlepšoval, no lekár nekonal, v podstate toho veľa neurobil. Po návšteve ujovho brata sa veľa zmenilo, odišli spolu do Banskej Bystrice, kde už ujo zostal, s diagnostikovanou rakovinou. Procedúry, ktorými prešiel asi opisovať nemusím. Bol to zrazu iný človek, nikdy nepotreboval zubára a ´´kartu´´ mal pomerne tenkú. Operácia znamenala šancu, no zhubné nádory zasiahli životne dôžité orgány. Všetci dúfali, nepomohlo... Krátko po vianociach odišiel. Zanechal ženu, dcéru, rodinu a prečo? Možno bolo už na prvej prehliadke neskoro, no...
Hlavne, že naši vojaci budú mať goretexové ponožky, že sa nevieme rozhodnúť, ktoré miliardové dopravné liedadlo kúpime, ale že kvôli nekvalitnej vybavenosti nemocníc strácame príbuzných, to je už žiaľ tak, veď na nič nie sú peniaze a musí sa šetriť, kde sa dá. Ale prečo na zdraví, kultúre, vzdelaní? Hlavne, že pomáhame USA v Iraku, ale víza potrebujeme. Koľko slovenskych firiem renovuje iracké hospodárstvo?
Som možno individualista, no myslím si, že v prvom rade sú dôležití naši a to mi z hlavy nikto nevytlčie!
Možno ste už videli na stanici animal planet, zvieraciu kliniku v Anglicku, to vybavenie, nemá ani naša poliklinika. Ak budú naše nemocnice v malých mestách ako Kežmarok, vybavené aspoň tak, ako tiez zvieracie, potom nech naši vojaci majú aj gate z goretexu!
Ako to prebiehalo...
Akcie:´´Odlož vlasy, nech v tom Jozef nie je sám´´, sa zatiaľ zúčastnil 1 človek, záujem monitorujeme.
