Blíži sa polrok a tak všetci naháňame dobré známky, aby saešte čo-to opravilo. Dnes nás čakala veľká písomná previerka z matematiky medziiným. Spolužiačka Romanka skončila učenie o štvrť na štyri, potrebovala totižspraviť referát päťsto stranovej knihy a učiť sa na písomku. Spolužiak Braňo,pri vykladaní nábytku akosi zabudol ruku pod bedňou a tak mal o zábavupostarané. Ja som to psychicky a fyzicky vzdal okolo pol dvanástej, no nemoholsom zaspať a tak som si opakoval v duchu derivácie, ktoré ma čakali na písomkea látku o krvi na biológia, ktorá bola na pláne na odpoveď. Ráno som sa chcelešte učiť, no vstával som od piatej neúspešne do pol 7. Rýchle raňajky a už somvonku štartoval skúter (malá motorka s objemom 50cm3). Potešil som sa, že nieje taká zima, inak je to nič moc, ale keď človek nemusí ísť peší, trochu tohoobetuje. Námrazu na chodníku nebolo vidieť, lebo je obkolesený domami, a taksom to zistil až v pravotočivej zákrute, zadok mi zobralo do boku, alešiel som pomaly, tak som to hneď ustál. Do školy som došiel opatrne, takúnámrazu som ešte nevidel. Romana na nultej hodine bravúrne predstavila knihu a nakoniec dodala, že ráno si najprv umyla zuby indulonou, no vôbec si to nevšimla,len jej chýbala pena. Ale ten lesk bol asi jediným svetlým bodom. Na druhúhodinu došiel v strede vyučovania Braňo s obviazanou rukou. Kamzíkyho dostali...Nebudem menovať ďalšiu spolužiačku, ktorá od rána bojovala sožalúdočnou nevoľnosťou, len som videl, ako sa jej niesol panadol, ako poslednákvapka nádeje. Cez prestávku prišla zaplakaná Katka. Mala zalepenú bradu a dozvedelisme sa, že policajný chodník sa jej vypomstil a rozťala si bradu a nalomilazub. Pár stehou a veľa bolesti. S Braňom sa šli ukázať triednej, o jejreakcii neviem, no určite ju to nepotešilo. Počas prestávky som si ešte nachodbe opakoval krvinky, keď prišla spolužiačka Andrea bledá ako stena, najprvsa oprela o Michala, ktorý na parapetnej doske študoval matematiku, boloto nezvyčajné, Andrea bola konzervatívna, ale brali sme to ako žart. Zamierilak triede, no pri dverách začala pomaly klesať k zemi. Bola asi meterodo mňa, tak som k nej skočil,zachytil ju a potom nechápal, čo sa deje. Trochu v šoku, no začali sme ratovať. Zalarmovalisme zborovňu a dali ju po chvíli na čerstvý vzduch, trochu vody a vyhlasovala,že už to prešlo. Šla spať o desiatej, raňajkovala, no na príkaz vyššíchšla k lekárke. Dozvedeli sme sa len, že si ju nechali v nemocnici napozorovaní, s infúziu a hrôzostrašnou správou, že nález na pľúcach???Čo to dokelu znamená? Pomaly začali byť všetci chtiac nechtiac poverčivý a radšejchodili pomaly, opatrne nakukli za roh, či niekto neletí a cez cestu len v skupinkách.Aj keď v triede pomaly ubúdalo ľudí, dôležitú písomku sme zvládli. Paradoxombolo, že som opravil chyby spolužiakovi, ktorému to páli. Až ma hrdosť chytila.Po mysli mi chodilo, len sa bezpečne dostať domov a nevyliezť celý deň z domu. Ešte tenorkán, čo už ide cez Európu. Beztak tu už dosť fúka. Veľmi divný, such a beautyful deň, naozaj...
Namrazený jog (teraz mám takú asociáciu, že joke)ktovie prečo :-)
Sťahovák Braňo, školskú vypracoval za asistencie profesorky.
Romanka a Janko pri matematike. John zjavne nemá rád publicitu.
