Keďže protiizraelské demonštrácie na univerzitách pokračujú v zostupe do bezprávia, musíme sa bližšie pozrieť na ich atribúty a ciele. Keď tak urobíme, rýchlo zistíme, že tieto demonštrácie zahŕňajú dva hlavné typy demonštrantov:
Prvou a najdominantnejšou skupinou v mnohých protestoch sú tzv. nenávistníci – agenti chaosu, ktorí preukazujú hlbokú nevraživosť voči „sionistom“ (ich označenie pre Židov) a ktorých činy často zahŕňajú obťažovanie, vyhrážky a fyzické útoky smerované väčšinou, ale nie výlučne na židovských študentov.
Vyzývajú na „globalizáciu intifády“ – to znamená začatie teroristickej kampane založenej na samovražedných bombových útokoch v kaviarňach, autobusoch, univerzitách a synagógach a iných smrteľných útokoch zameraných na nevinných civilistov. Otvorene obhajujú zničenie Izraela, jediného židovského štátu na svete, oslavujú masaker zo 7. októbra a zároveň vyjadrujú svoju podporu Hamasu, genocídnej teroristickej organizácii.
Odhaľujú hĺbku svojho nepriateľstva aj nebezpečenstvo, ktoré predstavujú pre slobodné spoločnosti.
Títo agenti chaosu a násilia nachádzajú blízkych spojencov medzi tými, ktorých možno charakterizovať ako „skutočných veriacich“: profesionálnych aktivistov a oddaných amatérov, ktorí pomáhajú organizovať, podnecovať, školiť, koordinovať a financovať demonštrácie.
Niektorí z týchto „skutočných veriacich“ sú oddaní dlhodobým programom ako BDS, ktorých cieľom je delegitimizovať a v konečnom dôsledku zničiť Izrael. Iní, aktívni v nesúvisiacich prípadoch, boli oslovení protiizraelským hnutím.
Obidve frakcie sú charakteristické tým, že sa hlásia k radikálnym ideológiám a odmietajú dovoliť faktom, aby nabúrali ich agendu.
Druhým typom demonštrantov sú tzv. nasledovníci, často označovaní ako naivní idealisti alebo, čo je bežnejšie, užitoční idioti. Ich motivácia sa líši, od sebaspravodlivých, ktorí sa mýlne domnievajú, že presadzujú spravodlivosť, až po tých, ktorí hľadajú spoločenskú akceptáciu identifikáciou s trendom.
Mnohí členovia tejto skupiny sa vyznačujú nedostatkom základných informácií o príčine, za ktorú údajne bojujú – v našom prípade o izraelsko-palestínskom konflikte a udalostiach, ktoré sa odohrali 7. októbra a po ňom; alebo veľmi obmedzeným súborom poznatkov, ktoré boli do značnej miery odvodené od zjednodušujúcich príspevkov na sociálnych sieťach a protiizraelskej propagandy.
Príkladom užitočných idiotov môžu byť dve mladé ženy natočené na študentskom proteste v New Yorku, ktoré nevedeli poskytnúť súvislé vysvetlenie, keď sa ich pýtali, proti čomu presne protestujú, pričom jedna poznamenala: „Kiežby som bola vzdelanejšia.“
Výborne povedané.
Pre tých, ktorí skutočne chcú byť vzdelanejší, pripravím krátku rekapituláciu toho, čo sa teraz deje na Blízkom východe a prečo:
7. októbra Hamas spáchal masívny teroristický útok, počas ktorého zavraždil viac ako 1200 Izraelčanov tými najstrašnejšími možnými spôsobmi, systematicky znásilňoval a mrzačil nevinné ženy a mužov a uniesol do Gazy 240 mužov, žien a detí.
Keďže demonštranti tieto zverstvá príhodne ignorujú alebo ich skresľujú, aby ich ospravedlnili alebo minimalizovali ich brutalitu, je mimoriadne dôležité byť informovaný o tom, čo sa v ten hrozný deň stalo. Odporúčaným východiskovým miestom by bol nový dokument na YouTube Screams before Silence od Sheryl Sandbergovej o systematickom sexuálnom násilí páchanom na izraelských dievčatách a ženách.
Hamas hlása, že masaker zo 7. októbra bude znova a znova opakovať v súlade so svojimi genocídnymi cieľmi zameranými na odstránenie Izraela a jeho nahradenie islamistickým kalifátom.
Hamas – teroristická organizácia, ktorá spáchala masaker a zverstvá zo 7. októbra a sľúbila, že ich zopakuje – má pod kontrolou pásmo Gazy od násilného prevzatia palestínskej samosprávy v roku 2007. Útok zo 7. októbra odštartoval súčasnú vojnu a odvtedy je Izrael nútený konať, aby bránil svojich občanov, priviedol rukojemníkov domov a zabezpečil, že Hamas nebude schopný dodržať svoj sľub zopakovať masaker zo 7. októbra.
Toto sú fakty. Obviňovať Izrael a zároveň oslobodzovať Hamas je nesprávne fakticky, právne a morálne.
Stratégia prežitia Hamasu sa sústreďuje na generovanie obrovského medzinárodného tlaku na Izrael umiestňovaním svojich vojenských kapacít medzi civilné obyvateľstvo, v humanitárnych zariadeniach alebo pod nimi, a výslovným umiestňovaním Gazanov do nebezpečných situácií – vediac, že Izrael bude obvinený z akejkoľvek škody, ktorá im môže byť spôsobená, zatiaľ čo samotný Hamas nebude nikdy braný na zodpovednosť za svoje činy.
Protesty očividne nie sú o ochrane palestínskych civilistov, pretože neodsudzujú úmyselné obetovanie palestínskych životov Hamasu v jeho úsilí o medzinárodné sympatie. Nejde im ani o presadzovanie ľudských práv, práv žien a LGBTQ komunity, po ktorej Hamas beztrestne šliape. Nejde im o vytvorenie lepšej budúcnosti, nevolajú po ukončení vlády Hamasu v Gaze, ktorá priniesla rovnako Izraelčanom aj Palestínčanom nevýslovné utrpenie. Určite im nejde o mier, keďže výzvy, aby Hamas prepustil rukojemníkov a zložil zbrane v repertoári demonštrantov chýbajú, aj keď je to najrýchlejšia a najistejšia cesta k ukončeniu nepriateľských akcií.
Fakty však nie sú dôležité pre agentov chaosu organizujúcich a vedúcich protesty, pretože rovnako ako v prípade teroristickej organizácie Hamas, ich cieľom nie je ukončiť vojnu. Chcú znižiť Izrael.
