Definíciu genocídy vytvoril v roku 1944 židovský právnik Raphael Lemkin, ktorý presadzoval prijatie Dohovoru Organizácie Spojených národov o predchádzaní a trestaní zločinu genocídy v dôsledku holokaustu spáchaného nacistami na židovskom národe počas druhej svetovej vojny. Genocída, ktorá sa často považuje za „zločin zločinov“, je definovaná ako osobitný zámer „zničiť, úplne alebo čiastočne, národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu“.
Napriek tomu, ako už skôr objasnil samotný ICJ (Medzinárodný súdny dvor), použitie sily, dokonca ani vo významnom rozsahu, „samo o sebe nemôže predstavovať akt genocídy“. Množiace sa zneužívanie tvrdení o genocíde je znepokojujúce a hrozí, že tento pojem bude pozbavený svojho osobitného štatútu. Ak je každá vojna genocídou, tento výraz stráca zmysel. Poškodí to aj samotný Dohovor o genocíde, ak od neho štáty odstúpia, aby sa vyhli tomu, že to bude použité proti nim.
7. októbra Hamas a ďalšie teroristické skupiny iniciovali vojnu proti Izraelu a spáchali bezprecedentné surovosti vrátane vrážd, mučenia, znásilňovania a mrzačenia viac ako 1200 Izraelčanov a zajatia 240 rukojemníkov vrátane dojčiat, starších a chorých. Zverstvá Hamasu sú v úplnom rozpore s medzinárodným humanitárnym právom, rovnako ako jeho brutálne zaobchádzanie s rukojemníkmi, ktorí sú stále mučení a je im odopretý prístup Medzinárodného výboru Červeného kríža.
Izrael má právo a povinnosť brániť svojich občanov, a ako sa dalo predvídať, Izrael musel na útok Hamasu rázne odpovedať a snažiť sa zabezpečiť prepustenie dojčiat, detí, žien a mužov, ktorí sú v Gaze zadržiavaní ako rukojemníci. Izrael musí zbaviť Hamas a iné ozbrojené skupiny v Gaze schopnosti pokračovať v útokoch na svojich občanov a územie, k čomu sa tieto skupiny neprestajne hlásia a zaväzujú sa útočiť „znova a znova a znova“.[1]
Len ťažko možno Izraelu vyčítať, že v súlade s vojnovým právom použil vojenskú silu, ktorú má k dispozícii na legitímnu obranu vlastných občanov pred ďalšími útokmi. Izrael dôsledne vysvetľuje, že IDF sa zameriava na teroristov a vojenskú infraštruktúru a nie na palestínskych civilistov.
Intenzívne boje a rozsah civilných škôd v Gaze je z veľkej časti výsledkom stratégie Hamasu kryť svojich bojovníkov medzi civilné obyvateľstvo Gazy vrátane mešít, nemocníc, škôl a zariadení OSN, čo predstavuje zjavné vojnové zločiny. Hamas zneužíva civilistov ako ľudské štíty a snaží sa o vysoký počet obetí, aby zhoršil verejnú mienku proti Izraelu.
Izraelské sily sú nútené bojovať v asymetrickej vojne v husto osídlenej mestskej oblasti, ktorú Hamas na tento účel pripravoval viac ako desať rokov, a to najmä použitím bezkonkurenčnej siete tunelov rozmiestnených pod civilnými objektmi.
29. decembra 2023 podala Južná Afrika na Medzinárodný súdny dvor žiadosť o začatie konania proti Izraelu, v ktorej uviedla, že Izrael pácha genocídu. Zneužitie Dohovoru o genocíde proti Izraelu je absolútna nehoráznosť.
Južná Afrika zakladá svoj prípad na dvoch tvrdeniach, z ktorých ani jedno neobstojí. Prvým je rozsah civilnej smrti civilistov a ničenia v Gaze. Niet pochýb o tom, že vojna v Gaze je pre civilné obyvateľstvo zničujúca. To však neznamená, že došlo ku genocíde. Druhým sú rôzne vyhlásenia izraelských predstaviteľov alebo bývalých predstaviteľov, ktoré vraj dokazujú nevyhnutný osobitný úmysel spáchať genocídu. Rôzne citáty, ktoré naznačujú, že Izrael má v úmysle spáchať genocídu, však vôbec nie sú presvedčivé. Neodrážajú skutky Izraela v praxi a mnohé z nich boli povedané v emotívnych dozvukoch masového zabíjania a strašných zverstiev spáchaných 7. októbra - udalosti, ktorá by do základov otriasla akoukoľvek civilizovanou krajinou. Bolo by lepšie, keby neodzneli, ale majú ďaleko od akéhokoľvek rozumného dôkazu úmyslu. Navyše, ide o veľmi selektívne vybrané vyhlásenia ignorujúce početné vyhlásenia najvyšších politických a vojenských vodcov Izraela, ktoré objasňujú skutočnú a oficiálnu politiku Izraela - minimalizovať škody na civilnom obyvateľstve a zabezpečiť prísun humanitárnej pomoci.
Skutočným dôkazom akéhokoľvek nedostatku úmyslu spáchať genocídu je však neochvejné a nepretržité úsilie Izraela o uľahčenie prísunu humanitárnej pomoci (viac ako 6 300 nákladných áut od začiatku vojny) a rozsiahle opatrenia na minimalizáciu civilných obetí, vrátane varovaní pred útokmi a preventívnych opatrení, ktoré často zvyšovali riziko pre samotných príslušníkov IDF. Hovorca americkej NSC (National Security Council) skutočne uviedol, že Izrael „zverejnil online mapy miest, kam môžu ľudia ísť a kam nie. To je v podstate jasné oznamovanie plánovaných oblastí útokov a na svete je len veľmi málo moderných armád, ktoré by to robili. Neviem o tom, že my by sme niečo podobné robili." [2] Toto je sotva konanie armády, ktorá zamýšľa genocídu.
Pre krajinu ako je Izrael, ktorá je poznačená holokaustom a oddaná hodnotám, ktoré si ctia život, je tvrdenie o genocíde obzvlášť bolestivé. Je to moderný prípad starodávneho škodlivého obviňovania Židov zo zločinov, ktoré boli páchané na nich samotných.
[1] https://www.gov.il/en/Departments/General/swords-of-iron-faq-6-dec-2023#1
[2] https://www.whitehouse.gov/briefing-room/press-briefings/2023/12/13/press-briefing-by-press-secretary-karine-jean-pierre-and-nsc-coordinator-for-strategic-communications-john-kirby-33/
