Tento rok uplynie 79 rokov od oslobodenia Osvienčimu, miesta, ktoré sa stalo symbolom pekla na zemi, ktoré vytvorili nacisti a ich spolupracovníci počas holokaustu. V deň oslobodenia koncentračného tábora, 27. januára, si po celom svete pripomenieme obete holokaustu. Každoročne máme v tento deň príležitosť navnímať a preskúmať historické, politické a ideologické súvislosti, ktoré holokaustu predchádzali a usilovať sa tak naplniť význam prísľubu „Nikdy viac“.
Udalosti holokaustu nemožno a ani by sa nemali prirovnávať k žiadnej inej historickej udalosti. Napriek tomu je nevyhnutné identifikovať spoločné črty medzi udalosťami predchádzajúcimi holokaust a inými podobnými udalosťami, aby sme rozpoznali tvár zla, jasne ho pomenovali a rázne proti nemu zakročili a zabezpečili, že sa to už skutočne nikdy nezopakuje.
Pre nás a pre každého s fungujúcim morálnym kompasom naberá tento rok Pamätný deň obetí holokaustu nový a bolestivý význam. Podobne ako holokaust, ani tragické udalosti zo 7. októbra sa „neudiali vo vzduchoprázdne“, ako uviedol generálny tajomník OSN Antonio Guterres. Avšak narozdiel od hanebného vyjadrenia generálneho tajomníka o politickom kontexte, ktorý mal masakru predchádzať a akosi tie hrôzy zjednodušovať, musím uviesť, že – kontext 7. októbra bol čisto antisemitský a rasistický.
Holokaustu predchádzalo mnoho udalostí, ktoré predvídali a naznačovali, čo príde: roky oficiálneho povzbudzovania antisemitizmu a legitimizácie odvekého rasizmu a antisemitizmu, postupný prechod od „prijateľného verejného diskurzu“ k činom, ako napr. násilné pogromy, diskriminácia a segregácia, ktoré vyvrcholili konečným riešením a genocídou.
Tu možno vidieť analógiu. Ani strašné udalosti zo 7. októbra sa „neudiali vo vzduchoprázdne“, ale predchádzali im prejavy širokého, organizovaného antisemitizmu vo verejnej sfére – na sociálnych sieťach, v sprievodoch a demonštráciách po celom svete a dokonca aj na pôde OSN - orgáne zriadenom po druhej svetovej vojne na udržanie svetového mieru a bezpečnosti a na ochranu ľudských práv.
Generálny tajomník OSN nebol prvý a zrejme nebude ani posledný, kto si mýli slobodu prejavu so slobodou podnecovať a šíriť nenávisť, klamstvá, popieranie a prekrúcanie pravdy. Toto zahmlievanie je podstatou výzvy v boji proti antisemitizmu, popieraniu holokaustu a neuveriteľnému skresľovaniu a popieraniu zverstiev spáchaných 7. októbra, ktoré boli zdokumentované samotnými vrahmi a naživo vysielané do sveta.
Generálny tajomník OSN a jemu podobní nedovolili, aby ich zmiatli monštruózne obrázky a videá, ktoré vysielali teroristi naživo. Sme ohromení a zdesení z morálneho zlyhania OSN a jej vysokých predstaviteľov, od generálneho tajomníka a vedúcich agentúr OSN, ako sú UNICEF, UN Women a WHO, až po vysokých úradníkov OSN.
Nenávisť voči Židom existuje celé generácie – často pod povrchom, niekedy otvorene – a prepukne hlavne v obdobiach kríz. Často sa zneužívala z politických dôvodov a dokonca aj na miestach, kde nie sú takmer žiadni Židia. Nenávisť a sprievodná démonizácia a delegitimizácia Židov a Izraela je veľmi reálne prítomná v arabskom svete a mnohých častiach západného sveta. V Európe a Amerike, ako aj v arabskom a moslimskom svete, je antisemitizmus živený predsudkami, nenávisťou voči Židom a výchovou k nenávisti a zahŕňa legitimizáciu a dokonca glorifikáciu teroristických útokov proti Židom a Izraelu. Antisemitskí odporcovia Izraela ho vykresľujú ako štát apartheidu a majú pokrivený pohľad na izraelsko-palestínsky konflikt. Demonštrácie po celom svete vyzývajúce na „oslobodenie Palestíny od rieky až k moru“ v skutočnosti dodávajú etnickým čistkám Židov legitimitu. Výzvy na ďalšiu intifádu proti Židom sa stali rutinou a nie je prekvapivé, že kniha Adolfa Hitlera, Mein Kampf, bola nájdená v arabskom preklade v dome v Gaze používanom ako zbrojné laboratórium a sklad pre Hamas. Kniha je pravidelným „hosťom“ knižných veľtrhov v regióne.
Toto je skutočný kontext udalostí zo 7. októbra.
Ľudia, ktorí prežili holokaust, žijúci na západe Negevu a v niektorých z 30 komunít, ktoré boli napadnuté 7. októbra, sa stali svedkami hrôz, o ktorých svet prisahal, že ich „už nikdy viac nezažijeme“. Veľmi dobre to vyjadril nemecký veľvyslanec v Izraeli Steffan Seibert v rozhovore počas návštevy Beilinson Medical Center. Povedal: „Nedávno som stretol staršiu ženu, ktorá prežila holokaust. Hovorila o svojom vnukovi, ktorý bol unesený a je zadržiavaný v Gaze. Prežila holokaust a teraz musí znášať túto hrôzu, že jej nevinného vnuka zadržiavajú proti jeho vôli niekde v Gaze. Toto sa nedá opísať."
Okrem tých prežívších holokaustu, ktorí sa len o chlp vymanili smrti 7. októbra, boli ďalší preživší holokaustu nútení zažiť tú nočnú moru znova. Niektorí z nich boli unesení, niektorí majú deti, vnúčatá a pravnúčatá, ktoré boli unesené alebo zavraždené, členovia ich komunity boli vyvraždení a ich domy zničené a spálené na popol. Niektorí z nich ani nevedia, čo sa stalo s ich blízkymi. Jednou z nich je Ruth Haran, 87-ročná preživšia holokaustu z kibucu Be'eri, ktorej syn bol v tú osudnú sobotu zavraždený a sedem členov jej rodiny bolo unesených a odvezených do Gazy.
Ďalším, kto prežil masaker v kibuci Be'eri, je Haim Raanan vo veku 87 rokov, ktorý sa ukryl v úkryte so svojím vnukom. Obaja prežili, no spomienky na scény, ktorých boli svedkom, im nedajú spávať. Až keď prišla armáda a zachránila ich, začal chápať rozsah zverstiev: viac ako 100 obyvateľov kibucu bolo zavraždených alebo unesených. „Pre mňa to bol ďalší holokaust,“ povedal. „To, čo mi prebehlo hlavou, nechcete počuť. Pýtal som sa sám seba, v číslach, čo je viac, šesť miliónov alebo 107? 107 je viac, pretože tých 107 sa ma osobne dotýka; o tých šiestich miliónoch som sa dozvedel až potom, keď som dospel.“
Miki a Tova Stern v ten strašný deň prišli o syna Orena. Bol členom prvého zásahového tímu v Netiv Ha'asara. Miki nerád porovnáva. „Holokaust trval hodiny, dni, týždeň po týždni, mesiac po mesiaci, päť rokov. Ak existuje niečo, čo je vryté do duší ľudí, ktorí prežili holokaust, je to prísľub ‚Nikdy viac.‘ Záväzok, s ktorým sme v priebehu rokov možno zaobchádzali príliš ľahkovážne; možno sme nepochopili jeho plný význam."
Akceptovanie prejavov antisemitizmu ako legitímnej súčasti politického diskurzu je hrozbou pre liberálne demokratické hodnoty a pre budúcnosť celého sveta. Je povinnosťou nás všetkých bojovať proti tomuto fenoménu, kdekoľvek sa objaví. A je nevyhnutné jasne a jednoznačne povedať: vojna, ktorá sa začala 7. októbra 2023, nie je vojnou o územie alebo slobodu; v stávke je samotná existencia židovskej prítomnosti v tejto krajine, ktorá sa rozprestiera „od rieky k moru“.
Tento rok, viac ako kedykoľvek predtým musí Medzinárodný deň spomienky na obete holokaustu slúžiť ako silná pripomienka toho, čo sa môže stať svetu, ktorý sa len nečinne prizerá.
