Zrazu som zbadal povedomú tvár - spolužiak Marián z Popradu, ktorý prestúpil o rok skôr z Košickej VŠ do Bratislavy. Tak sme sa pozdravili a keď som mu povedal, že nemám kde prespať, bez váhania mi navrhol, že môžem bývať u nich - na internáte Átriákoch v Mlynskej Doline, kde býval na izbe spolu s kamarátmi z Popradu. Tak som spoznal Andreja Kisku - bol jedným zo 4 študentov, ktorí bývali v malej izbe a ktorí ma úplne samozrejme prijali medzi seba i napriek tomu, že ma videli prvý krát v živote (okrem Mariána, ktorý ma poznal). Chlapci mi zohnali prístelok a uskromnili sa, aby som ja mohol bývať s nimi v malej izbe. Nielen to, keď niektorý z nich šiel domov, ponúkol mi i svoju postel, aby som nemusel na zemi na matraci spať. To celé trvalo asi mesiac, kým sa mi podarilo zohnať internát a mohol sa odsťahovať, takže som mal možnosť trochu spoznať tých študentov EF z Popradu. Okrem Mariána, s ktorým sa stretávam v Bratislave dodnes, som sa s nikým okrem Andreja Kisku (náhodne 2x) viac nestretol a moc si z toho Septembra 1983 už nepamätám. Jedno však predsa - Andrej Kiska (od ktorého som si požičiaval gitaru) už vtedy pri občasných debatách na politické témy, k môjmu údivu obhajoval niektoré sociálne idey o pomoci chudobnejším, odkázaným..., ktoré vtedy patrili skôr do slovníka komunistických bossov, ktorý som ja automaticky, z nechuti ku všetkému komunistickému un-block zavrhoval. Andrej to však myslel vážne, nie ako frázy, omieľané komunistami.
Čo dodať záverom ? - hádam len toľko : Vďaka Marián, Andrej, (+ ďalší 2, ktorých mená som bohužial zabudol) za pomoc a nezištné poskytnutie strechy nad hlavou v čase núdze.
P.S.:
K Andrejovi Kiskovi toľko : Andy (ako sme ho volali) sa nezmenil - sociálne idey a ochota pomôcť tým, čo to potrebujú, mu ostali. Ja mu v tom držím palce.
