Nebolo to tak dávno, keď v našom okrese Ilava bola nezamestnanosť 2%. Na tie čísla už, samozrejme, môžeme zabudnúť.
Nastúpil Fico a jeho družina a s ním aj hospodárska kríza a čísla sa zmenili. Ešte znepokojujúce sú údaje o mladých ľudoch, kde vo vekovej kategorií do 25 rokov dosahuje nezamestnanosť skoro 35%.
Nárast je prudší než kedykoľvek predtým . Dôležité sú súvislosti s populačným vývojom a najnovšie samozrejme s dôsledkami hospodárskej krízy.
Firmy už nemajú takú motiváciu vytvoriť, čo i len jedno pracovné miesto navyše. A ak ho vytvoria tak, dajú prednosť skúsenému pracovníkovi.
V štátnej správe podľa známosti a politického trička. A potom také sú aj ich rozhodnutia.
A tak mladí absolventi začínajú hlavne vo firmách na výrobu káblových zväzkov alebo skladoch. A možno v krátkej dobe už ani tam nie.
V súčastnej dobe väčšina firiem v rámci úsporných opatrení čoraz viac premýšla o presunutí výroby do Srbska, Rumunska či Bulharska, kde je lacnejšia pracovná sila.
Ale sú skutočne robotníci zo zahraničia lacnejší?
V logistických centrách na Slovensku čoraz viac počujeme, ako robia poliaci, rumuni či bulhari a našich ľudí prepúšťajú. Kde potom majú robiť mladí ľudia?
Zaevidujú sa na úrade práce a postupne, ale iste strácajú pracovné návyky.
Časť zapíja svoju nezamestnanosť v baroch, poprípade skúša šťastie pri výherných automatoch. Ďalší sa snažia najsť si príležitostnú prácu bez zmluvy, poistenia a odvodov.
Pred časom som debatoval s vysokoškolským učiteľom ekonómie, ktorý mi odpovedal na otázku ako zamestnať mladých ludí. Povedal mi: Mladí vysokoškolský človek pracovné príležitosti nezháňa, ale ich vytvára.
Zaujímavý názor mal jeden starý deduško, ktorého som stretol minulú sobotu na poli.
Mával čakanom a neveriacky krútil hlavou:,, Toto všetko bolo obrobené za našich čias ,aj tieto lesy boli vyčistené od haluzí.Teraz to tu všetko leží, len tak úhorom." A vzápätí dodal:
,,Dám robotu každému nezamestnanému, ale nemám čím zaplatiť." Sklopil oči, smutne potriasol hlavou a odišiel.
