Vždy, keď som sa vracal zo školy a šiel som okolo, hodil som Alimu desiatu, ktorá mi ostala.Ujo Štefan skoro ráno chodil do práce a neskoro večer sa vracal domov. Mal psa veľmi rád, veď už mal iba jeho. Žena mu zomrela pred niekoľkými rokmi a deti spolu nemali. Cez víkendy často spolu chodili do hory.
Čas plynul ako letiace vtáky a Štefanovi sa stal úraz v robote. Odviezli ho do nemocnice. Aj v ten deň Ali poslušne čakal pri bránke, kedy príde pán, ale nedočkal sa. Čakal jeden, dva dni, až sa rozhodol, že pána pôjde hľadať.
Už ani neviem, ako dlho ho hľadal. Možno týždeň,dva. Štefan sa medzitým vrátil z nemocnice. Márne hľadal svojho Aliho, doma ho nenašiel. Bol z toho smutný, za tých desať rokov si na seba zvykli.
Po vyzdravení išiel ujo na kontrolu k lekárovi. Keď sa vracal od lekára, prechádzal cez cestu a zbadal svojho Aliho. Boli od seba vzdialení asi 50 metrov. Zakričal po mene. Ali ho zbadal a bežal k nemu. Keď pes prechádzal cez cestu, zachytilo ho osobné auto a odhodilo ho do trávy.Mal rozbitú hlavu a nehýbal sa. Bol to jeho Ali.
,,Prešlo ho auto, chudáka," hovoria okoloidúci. ,,To bol Váš pes? "
,,Áno môj," odpovedal ujo.
Zobral nehybného Aliho na ruky s tým, že ho pochová doma na záhrade. Cestou domov si zaspomínal na pekne prežité chvíle so svojím dvojnohým kamarátom. Po príchode domov ho položil vedľa búdy s tým, že vykope jamu pri plote a pochová ho.
Bol už ale ustatý, necítil sa dobre,a tak sa rozhodol, že si pôjde ľahnúť do postele a potom to spraví. Zobudil sa na druhý deň ráno.
Hneď si spomenul, že mal Aliho pochovať. Zišiel z postele, išiel zobrať rýľ, otvoril dvere a neveril vlastným očiam. Pes Ali ho čakal pred dverami, jeho bezzubý šedivý priateľ. Pekné to bolo zvítanie starých verných priateľov.
Ujo a jeho priateľ prežili ešte veľa pekných chvíľ.
Dnes už nežije ani ujo, ani jeho verný priateľ pes Ali. Ale keď chodím okolo, hneď si na nich spomeniem .
