Pre viac ako 2 milióny postihnutých ľudí je potravinová pomoc v súčasnosti nedostupná kvôli neistote. Ceny základnej plodiny obilia sa vyšplhali do rekordných výšok. V dôsledku toho je v Somálsku najväčšia miera podvyživených ľudí na svete.
Podľa štatistík jedno zo štyroch detí na juhu krajiny je akútne podvyživené.Humanitná pomoc, ktorá smeruje z Kene, sa presúva do postihnutých častí Somálska, kde sa distribuje postihnutým ľudom.
Viac ako tisícky vriec s potravinovou pomocou však mnohokrát skončí na miestnych trhoviskách. A tak sa pomoc nedostane tam kde má, ale cestou sa stratí v rukách ozbrojených islamistov, skorumpovaných vládnych úradníkov ,lupičov a vypočítavých obchodníkov.
Vždy sa nájde niekto, kto vie na neštastí toho druhého zarobiť. V tomto prípade vlastný okráda vlastného a je mu jedno,že jeho ľudia hladujú a zomierajú denno denne. Je to smutné, že ukradnutá pomoc zásobuje práve tých, ktorí k tragédii v Somálsku prispievajú.
Rozsah krádeží humanitnej pomoci vyvoláva otázky o schopnosti humanitných organizácií dostať sa k hladujúcim .Tiež vyvoláva obavy či sú humanitné organizácie a somálska vláda ochotné bojovať s korupciou, a či ukradnuté dodávky v konečnom dôsledku nepomáhajú živiť darebákov a podvodníkov.
Komu vyhovuje takýto stav? V Somálsku už dvadsať rokov chýba fungujúca vláda a radikálni islamisti, hlásiaci sa teroristickej sieti Al-Káida, bránia dodávkam potravín do južnej oblasti, ktorá je najviac postihnutá hladom.
Sucho a hlad trápia celú oblasť Afrického rohu.Situácia v Somálsku je ale najhoršia. Jednou z príčin je aj nestabilita. Somálsko je v podstate štát iba na papieri. Okolité štáty tiež nie sú bohaté, ale aspoň majú nejaký ten štátny aparát, ktorý sa ako tak o ľudí stará.
Toto v Somálsku chýba. Občianska vojna trvá už 25 rokov. A tak som toho názoru ,že treba obnoviť bezpečnosť a chod štátu.To si musia uvedomiť nielen štáty Európskej únie, ktoré bojujú proti somálskym pirátom, ale i krajiny Africkej únie.
A čo povedať na záver ? Som veľmi rád, že bývam na Slovensku. Veľa ľudí má tendenciu stále sa šťažovať ,že máme krízu, že sa tu žije zle, málo sa zarába, nemáme to či ono. Veľa vecí berieme už ako samozrejmosť.
Nedokážeme sa radovať z maličkostí. Obchádzajú nás prírodné živly, máme čo jesť, kde bývať, máme vodu a krásnu prírodu.
Vážme si to!
