Požehnanie

Pastier, ktorý hnal okolo stádo ovečiek, chystal sa práve vylúdiť zo svojej gitary pesničku, keď začul nejaké zvuky.
Zľakol sa a pozrel hore na polorozborenú strechu.Tam však nebolo vidieť nič, len zbytky denného svetla. ,,Komu sa to teraz zachcelo hrať? "pomyslel si.
Odtisol si dvere a strčil hlavu štrbinou: dnu bola tma a ticho.,,Tak to bolo predsa vonku," usúdil.
Vrátil a a hľadel. Ovce stály a načúvali. Bolo to badať na ich očiach. Hore bola hudba stále čistejšia a čistejšia.
Tisíce zlatých hlasov sa prepletalo navzájom.,,Bože aké krásne ,aké krásne! To musím povedať svojím rodičom,"zašepkal, lebo od dojatia mu nemohlo ani slovko prejsť cez hrdlo.
Srdce mu prezradilo,čo sa stalo. Strhol klobúk,pokľakol a vzdychal:,,Anjel,anjel!"
Slzy sa mu zaligotali v očiach.