Neskôr som si uvedomil, že má pravdu. Nepoznám ani jedno miesto na svete, kde by nebola socha tohto svätého, a to od Mexika až po Európu. Takéto široké uctievanie ma fascinovalo, a začal som rozmýšľať, prečo je to tak.
Svätý Ján sa narodil v mestečku Pomuk okolo roku 1345. Bol mužom s vynikajúcim nadaním. V roku 1389 ho arcibiskup Ján z Jenštejna vymenoval za svojho generálneho vikára. Vzťahy arcibiskupa s kráľom Václavom IV. však boli v tom čase napäté kvôli nemorálnemu životu kráľa.
Ten v snahe oslabiť moc arcibiskupa chcel rozdeliť pražské arcibiskupstvo, čo mu znemožnil práve svätý Ján. Po smrti starého opáta v Kladruboch potvrdil nového, čím mu pokazil jeho plán. To, čo nasledovalo, si asi každý domyslí.
Zatknutie a mučenie, na ktorom sa osobne zúčastnil aj kráľ. Ten chcel, aby mu vyzradil mnohé tajomstvá, pretože svätý Ján bol zároveň spovedníkom jeho manželky. Do poslednej chvíle nevyzradil ani slovo, a tak ho nakoniec 20. 5. 1393 polomŕtveho hodili na Karlovom moste do Vltavy.
Svätý Ján Nepomucký nám má určite čo povedať aj dnes a zaslúžene sa stal patrónom kňazov, spovedníkov a mnohých iných. Jeden pán povedal, že „slovo robí chlapa“. Bohužiaľ, v našej realite to vyzerá inak. Slovo ani sľub už akoby nič neznamenali. Dokonca ani podpísaná zmluva už nie je zárukou, že sa domôžeme svojich práv.
Vidíme to v novinách, televízii a, bohužiaľ, ale aj v zamestnaní. Príčin tohto stavu je veľa. Je to sebectvo, pýcha, arogancia či povýšenosť? A ako je to s nami? Ako vnímame samých seba? Odpovedať si na to musí každý z nás.
Milí čitatelia , zo srdca vám prajem, aby ste sa na svet, jeho hodnoty, ale aj na seba, dokázali pozrieť pravdivým pohľadom. Nech je nám príkladom statočnosť svätého Jána a nech na jeho príhovor dokážeme verne plniť poslanie, ktoré tu máme až do konca.
