To čo sa aktuálne hráva v našich rádiách je niečo neopísateľne, nepočúvateľné. Je to taký strašný výber, že sa to naozaj nedá počúvať ani ako kulisa. Mohol by som menovať pár titulov ako ja napríkad Lady GaGa. Ale nájdu sa aj slovenský interpreti (ako napriklad Desmod), ktorých keď niekde počujem behajú mi zimomriavky po chrbte a nabehne mi husia koža už pri prvých tónoch .Táto veta však pre mňa platí všeobecne pre väčšinu toho čo sa hráva. Sú to skupiny a huba, ktoré vôbec nepočúvam, no zároveň nie je možné si ich nevypočuť, keďže to na nás bliaka zo všade. Najlepšia situácia je ak už mám náhodou rádio dobrovoľne zapnuté a chcem preladiť stanicu, kvôli pesničke čo mi nie je po vôli, natrafím na ďalšiu stanicu, ktorá hrá tú istú pieseň alebo aspoň od rovnakého interpreta. A to už naozaj o ničom svedčí. Neviem či je správne viniť z toho rádiá ale je to skôr tým čo si poslucháč žiada. Ale je naozaj na zamyslenie ak jednu pesničku odohrajú aj 10 krát za deň na tej istej stanici. To naozaj tak klesla náročnosť poslucháčov?
Mohol by som zabrdnúť aj do repertoáru niektorých našich rádií, ktoré denne hrajú asi 50 pesničiek dokola alebo je to len 100 tých istých do týždňa? Ja sám neviem ale stačí pár hodín počúvania a som doslova unavený, znechutený a prestávam mať chuť do života. Pripadne 12 piesni za sebou jemných melódii určite nikomu nedodá dobru náladu, optimizmus a radosť ale skôr nutkanie spáchať samovraždu nejakým veľmi bolestivým spôsobom. Nevravím, že so mnou musíte súhlasiť, takto to však cítim ja. A to, že so mnou ani všetci súhlasiť nebudú mi je jasné, stačí sa pozrieť na prieskumy počúvanosti. Tie hovoria za všetko.
Je to naozaj veľmi divná doba. V rádiách, česť výnimkám (no pri počítaní tých výnimiek by som určite nezaplnil ani prsty na jednej ruke), sa hrá nepočúvateľná hudba. V televízore nenájdem nič iné ako kriminálku zo všetkých väčších miest v USA , samozrejme nejaká tá tele novela pre nenáročného alebo skôr absolútne nenáročného diváka, nad ktorou netreba vôbec rozmýšľať. Postavy majú pre istotu vnútorný dialóg aby to pochopil naozaj každý. Všetky druhy kriminálok a vyšetrovacích seriálov kde za 40minut bravúrne a s absolútnou pohodou objasnia dve vraždy. Skúšal si niekto zapnúť televízor medzi 12:00 a 16:00 všade beží nejaká kriminálka. Večer to však nie je inak. Po nejakej tej vlastnej produkcii, ktorá je sporadicky pozerateľná sa môžeme tešiť na prídel každodennej rýchlo varenej kriminalistiky.
Kde sú tie časy keď sa dal pozrieť v televízore aj nejaký normálny film? Film, ktorý nie je reprízovaný už stý krát, napriek tomu reklamovaný ako horúci TV hit. Film čo nie je určený pre manistreamovoj diváckej obce či skôr lowendového diváka. Potom nezostáva nič iné ako pozrieť si film v kine alebo doma či už legálnej alebo nelegálnej kópie.
Ale našej televíznej skladbe som sa teraz nechcel venovať aj keď je to tiež veľmi zaujmavá téma. Tento článok som začal písať aby som vyjadril svoj postoj k terajšej „populárnej" hudbe, ktorá drví naše rádia, láme rebríčky a drása naše nervy. Rozhodol som sa teda, že si založím blog a ukážem hudbu, ktorá sa u nás hráva buď veľmi obmedzene alebo vôbec. Dnes by som vybral pár mojich obľúbených oldschoolových songov.
Ako prvú skladbu vyberám: Donna Summers - Hot Stuff.
Skladba vznikla v roku 1979 a vychádza na ôsmom a zároveň treťom dvoj albume Bad Girls. Album bol vydaný pod krídlami Casablanca records. Song sa tri týždne držal na prvom mieste v rebríčku Billboard Hot 100.A tu uz je spomínaný song:
((Donna Sammers))
Druhý v poradí vyberám singel Just Can't get Enough od Depeche Mode
V poradí tretý singel v UK a zároveň prvý v USA. Originálne vydanie - september 1981. Na americkom trhu predstavený 18. februára 1981. Je to zároveň posledný singel napísaný od Vince Clark(a), ktorý skupinu opustil v decembri 1981.Singel sa nachádza na albume Speak & Spell.
((Depeche mode))
V poradí tretiu pesničku vyberám „Come On Eileen" od britskej popovej skupiny známej pod menom Dexy's Midnight Runners, ktorá sa s týmto songom preslávila v začiatku rokov osemdesiatych. Skladba sa nachádza na albume Too-Rye-Ay vydanom v roku 1982.
((ComeOnEileen))
Posledná a taktiež výborná skladba, ktorú Vám dnes ponúknem je Funkytown vyprodukovaná od disko skupiny z osemdesiatych rokov Lipps Inc. Skladba pochádza z albumu Mouth to Mouth vydaného v roku 1980. Obsadila aj prvé miesto v U.S. Billboard Hot 100.
((Lipps Inc))
Ak sa Vám môj článok páčil a páčil sa Vám aj môj hudobný výber tak sa môžte tešiť na skoré pokračovanie.
