Pozrel na hodiny. Meškal. Už polhodinu sa mal pripravovať na dnešný dôležitý deň. Zaspal! Vletel na do kúpeľne, v kuchyni do seba vsŕkol studené kakao a utekal. Vak na chrbte, notebook na pleci. Zabuchol byt. Zabudol si kľúče. Vymkol sa. Super. Dúfa, že dnešný deň nebude celý taký. Nemohol meškať. Bežal celou cestou. Udychčaný vabehne posledné schody mramorového schodištia. Fučí. Ani parný vlak by naňho nemal.
Mal by si dať dole bundu. Aj sveter. Je mu hrozne teplo. Uši mu horia v plameňoch. I keď je ešte dieťa, zacíti klasický mužský chlap. Nemôže si dať dole sveter. Veľké prepotené škvrny by svietili na tom novom zelenom tričku. Ani aviváž nezastrie pot. Mal by ísť. Mal by zložiť tú skúšku. So zdvihnutou hlavou. Vedel, že to vie. Cítil sa silný. Ako motýľ, keď prvý krát roztiahne krídla. Ako orol letiaci vysoko nad krajinou. Vedel, že nemôže zlyhať. Tá skúška bola preňho ako ona. Celý život....
Druhý deň ráno. Prebudil sa o tom istom čase. Nemal sa kam ponáhľať. Nezložil skúšku. Stratil lásku. Stratil celý život. Pomaly sa zodvihol z postele. Sadol na záchod, vošiel do kúpelne. Mal by sa oholiť. Ale na čo? Pre koho? Netrápilo ho. V kuchyni si vybral pivo z chladničky. Plzeň. Len to pije. Lae už asi prestane. Nebude mať naň peniaze. Nebude mať naň chuť. Stratil chuť. Chuť do života. Natiahol na seba veci. Obľúbené tričko, machestrové nohavice, sveter a bundu. Do vaku nahádzal pár kúskov oblečenia, notebook, foťák. Pár konzerv mäsa. Zobral peniaze, pas, všetky doklady. Obul si špinavé botasky. Keď si ich kupoval bol šťastný ako malé dieťa. Páčili sa mu. Miloval tú značku. Sám si na ne zarobil. Cenil si peniaze. Cenil si život. Teraz mu to bolo všetko jedno. Vchodové dvere posledný krát cvakli. Zamkol. Nechal všetky svoje spomienky tam, v malom útulnom bytíku, plnom fotiek. Ich fotiek. POsledný krát sa dotkol kľučky. Už nie je cesty späť. Dvere sú zatvorené. Dole schodmi priam letel.
Vyšiel na ulicu. Svetlá zhasli. Bolo šero. Tma ho nielen obkolesovala. Valila sa do jeho vnútra. Zatemňovala jeho dušu. Nemyslel na nič iné, iba na ňu, skúšku a samotu. V najbližše trafike si kúpil cigarety. V živote si nezapálil. Nenávidel to. Mal astmu. Popolček ho dusil. Zabíjal. Teraz mu je to jedno. Začalo mrholiť. Dážď a zima. Čo iné si mohol želať? Aspoň zakryje slzy. Smutné slzy. Slzy, ktoré nikto nikdy neuvidí. Nevedel kam ide. Nevedel kam má ísť. Začal utekať. Na vlak do hôr. Tie ho prichýlia. Ukážu mu cestu kľudu. Dážď ho celého premočil. Už len kúsok. A bude vo vlaku. Vyspí sa a zabudne na byt.
Škripot bŕzd. Tupý úder. Trúbenie klaksóna.
V ten deň vyhasol jeho život. Ale jemu to bolo jedno....
