reklama

Každú sekundu sme bližšie smrti

Všetci.Každého z nás sa to bytostne týka. Aj Luciena....

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Pár krát okúsil trpkú prítomnosť smrti. Cítil jej mŕtvolný zápach, ktorý sa šíril kolo nej. Cítil strach a pokoru. Bál stál. Každý sa bojí smrti. Kto tvrdí že nie, klame. 

Lucien mal sny. Bez snov by sa zbláznil. Keby zistil, že sa nesplnia, už dávno by tu nebol. Už dávno by skočil zo skaly. Tak chcel umrieť. A nie niekde na studenom operačnom stole. Alebo niekde v poslednej zastrčenej izbe nejakej nemocnice. Niekde, kde s ním nikto nebude. Kde ho nikto nebude počuť poslednýkrát vydýchnuť. Chcel zomrieť tam, kde to miloval. Sem sa stále rád vracal. Tu hore, sám, cítil pokoru. Tu vždy našiel pochopenie svoj myšlienok. Akokeby tu hore bol niekto, kto mu to všetko v hlave zase poprehadzuje na to správne miesto. Miloval tu len tak sedieť a pozerať na západ slnka. Miloval tieto nostalgické chvíľky. Miloval vánok, ktorý sa mu pohrával s vlasmi, miloval oblaky, ktoré sa mu zdali také blízke a priateľské. Miloval to tu. Tu by chcel zomrieť. Kľudne aj bez snov. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ale v tom zaprášenom meste? Medzi uponáhľanými ľuďmi, čo sa hmýria ako mravce a nasledujú svoje ciele, len aby sa mali dobre. Tam ho držali len jeho ciele. A zrazu sa mu jeden stratil. Zradil ho. Opustil ho. Akokeby ho celý život naháňal. A v plnom behu ho stratil za najbližším rohom. Už ho nemal. A už ho ani nikdy nenájde. 

Bola jeho všetkým. Bol ochotný rozprostrieť svoje sny pod jej nohy. Vždy si hovoril, že je možné stretnúť sa tisíckrát a nenájsť sa, ale je ťažké stretnúť sa len raz a nájsť sa navždy. Chcel ju navždy. Obetoval by pre ňu čokoľvek. Ono bola jeho posednou nádejou. Mohla ho tu udržať o sekundu dlhšie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Teraz už to bolo jedno. Nemohol sa o ňu oprieť. Nemohol sa jej chytiť, keď sa pokúšal chytiť aj najmenšieho stebla trávy. Mohla pre neho byť Noemovou archou na rozbúrenom mori. Ona to nevedela. Ani len netušila. 

Už tu stál dosť dlho. Tričko mu dávno premoklo. Pršalo. Miloval dážď. Dážď v horách. Očistný kúpeľ. Balzám na jeho dušu. Plakal. Vedel, že to všetko skončí. Sny sa rozplynú v diaľke a pomaly vystúpia k oblakom.

Nikomu chýbať nebude. Už bol vyrovnaný zo všetkým. Dva roky každodenej neistoty. Neboli to dva roky strachu. Boli to len dni, preteky za snami. Teraz už nemal žiadne sny. Už nemal prečo žiť. Už bol iba úbohá schránka bez duše. Už všetko vzdal. Klesol na kolená. Ostré hrany skál mu rozrezali nohavice. Krvácal, no necítil nič. Zvykol si na bolesť. Fyzickú necítil už dávno....

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Naozaj to takto skončí? Chcel, aby to tak skončilo?
Už s tým bol zmierený. So smrťou bol zmierený dávno. Ale má sa rozlúčiť s ňou. Má sa rozlúčiť s tým, čo miluje?

Rozdupala jeho sny. Nevedela o nich nič. Nevedela o ňom nič. Ani by ho asi nikdy nepochopila. Už musel vystúpiť z toho vlaku rútiaceho sa do neznáma. Musel ju opustiť. Toto nebolo preňho. Toto nebolo určené jemu. On mal niesť len svoje bremeno. To by zvládol. Ale teraz už nevládal. Ten náklad bol pre neho príliš ťažký. Už ani krok. Nikam.

Nevedel ako ďalej. Umieral. Ale bol pokojný. Bol tu, hore. Sám. Jedine tu si mohol dokázať, kto je. Musel sa naučiť žiť. Odznova. Pekne poporiadku. Na všetko zabudnúť a začať od začiatku. Ale jedno vedel. Sny bude mať stále..... 

Peter Lidinský

Peter Lidinský

Bloger 
  • Počet článkov:  59
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Študent, čo chce písať o svojich názoroch a miluje hory.... Bo sú jeho život a naučili ho žiť, vryli sa do jeho duše tak hlboko, ako zostane jama po výbuchu bomby.... Zoznam autorových rubrík:  Moje české blogyDepkaOnly for fun :)Moje smutné príbehyMoje príbehy z hôrArt fotos

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu