Nie búrka neprišla. Mračná boli, aj silný vietor, ale nič - na západní frontě klid.
Je nedeľa. Už dobrých pár dní som riadne nejedol. Preto tie pivá teraz so mnou tak lomcujú. Ale pekne poporiadku.
Streda. To som napísal tamten úvod hore cestou zo školy. Prvá prebdená noc. Nie chcene, chráň boh, ja spánok milujem, ale z povinnosti. Žalúdok so mnou nesúhlasil.
Štrvtok večer. Všetko je také isté ako streda. Pocity sú celkom v pohode, akurát žalúdok stávkuje. Ale však jeho to raz prejde.
Piatok. Celkom som sa aj vyspal. Dlho som nič nejedol. Už si zvykám. Ale aspoň už necítim tú chuť krvi v ústach. Už to hádam bude dobré.
Sobota. Zabíjačka. Vyspatý, relatívne plný síl a energie. Som hladný. Hrozne hladný. Nevydržím to. Tlačím do seba pečenú krv s cesnakom a opečenou slaninkou. To je mňamka. Ešte šťastie že slanina má v sebe toľko energie. Jediné, čo som jedol. Ale už sa mi žalúdok neobracia hore dnom. Už bude hádam dobre. Myslím na ňu. Uvažujem, či mi na nej záleží. Beriem telefón, píšem sms-ku, ktorá by možno dorazila každú. Nič, len studenokrvné prezvonenie. Také chladné. Aj namrznutá skala býva prívetivejšia. Vlastne tá je prívetivá stále.
Nedeľa. Učenie. Posledná práca. Zase učenie. Dnes mi to nejak nejde. Nevládzem. Neviem sa sústrediť. Dnes to príde. Určite. Rodičia idú odniesť sestru s frajerom na autobus. Musel som ešte dopísať dves strany pre triednu a padám aj ja. Ďaleko preč z tadeto. Obliekam sa na ľahko. Neviem kam pôjdem. Beriem stopäťdesiatkorún. Srdce mi sťahujú kŕče. Avšak iné kŕče ako mám v žalúdku. Na začiatku sídliska stretnem rodičov ako sa vracajú. Kývnem na nich, aby som im oznámil, že idem von. Nezastavujú. Ale čo, napísal som im lístok, pochopia. Kráčam mestom. Po prvý nonstop. Už presne viem kam povedú moje kroky. Nie, dnes sa nechcem pretvarovať, že mi je dobre a že nič sa nedeje. 2 plzne v plechovke, kakaové rezy. 71, 50.- Sk. V ušiach mp3 player. Stále sa tá istá opakujúca pesnička. Kráčam k námestiu. Veľká dodávka odparkovaná na kraji oddeľuje chodník od cesty a tvorí akúsi stenu. Vpredu sa mihne tieň. Pridám. Chcem vedieť, čo to bolo. Alebo skôr kto to bol. Bola to neznáma osoba? Bol to niekto koho poznám? Nebol to len aniel? Nebola to smrť? Nebola to láska? Som smutný, že ma to minulo. Aspoň by to všetko skončilo. Všetko by skončilo. Musím ísť ďalej. Aj keď nevládzem. Pri kostole si uvedomím, že sa ponáhľam. Zvoľním tempo. Slzy sa mi tlačia do očí. A ja neviem prečo. Spomaľujem. Pivo sŕkam v skoro pravidelných intervaloch. Uprostred hlavnej ho už niet. Druhá plechovka ma ešte ťaží vo vrecku bundy. Je mi zima. Asi som to prehnal, keď som si myslel, že v tričku a bunde mi bude teplo. Námestie. Lavička. Sadám si na operadlo, nohy vyložené, pivo medzi nimi položené na lavičke. Nerozmýšľam. Neviem prečo mi je dnes tak. Pesnička, hrajúca dookola ma ormzela. Posúvam na ďalšiu. Pozorujem ľudí. Dvaja zaľúbenci sa vynoria na konci námestia. Rozoznávam iba obrysy. Je príliš veľká tma. Nielen oni sa tlačia na námestie. Aj nôž, noriaci sa stále hlbšie a hlbšie do mojej duše. Such as lonely day, should be banned. The most lonelest day of my life.....
Oproti mne stojí klasický panelák. Taký nižší, ale hrozne dlhý. Každé ráno kolo neho chodím do školy. V jednom okne sa rozsvietilo. Na balkóne sa objaví osôbka. Po niečom šmátra. Zodvihne ruku a nej rozoznávam tvary klasickej fľaše od piva. "Pripime si!" môj sídliskový kamarát. Druhá plechovka je skoro prázdna. Okolo mňa prejde chlapík so psom. Vôbec si ma nevšíma. Stráca sa mi na druhom konci námestia. Vietor prifúkol list. Presne ako v tých lacných amerických westernových filmoch, keď ide do tuhého. Mrznú mi ruky. Zrazu mi niečo začne páliť tvár. Neuvedomím si a cez hrdlo sa mi derú slová pesničky. Wish I was, too dead to cry..... Teplé slzy ma pália na lícach. Nezvykol som plakať. Vlastne prvý krát plačem po 7 rokoch. Už to neznesiem. Nevládzem. Radšej nech to všetko skončí. Radšej, než sa takto trápiť. Pripadám si ako ľudia v panelákoch oproti. Všetci zhustený a zavretí na tak malom priestore. A predsa každý taký osamotený...
Skončí to raz niekedy? Bude raz dobrý život? Možno...
Dovtedy budem piť Plzeň z plechovky v strašnej zime na osamotenej lavičke na námestí.....
