Rozhovor

Ona: No konečne, kde si bol tak dlho? Musíš sa ešte prezliecť, takto tam ísť nemôžeš…
On: Ja... Chcel by som....
Ona: No čo tam stojíš? Vyžehlila som ti ten nový oblek, ale najskôr odlož ten nákup…
On: Vieš .. Chcel by som...
Ona: Zohnal si všetko? No čo tam stále stojíš? Takto to nestihneme. Počúvaš ma vôbec?
On: Hej, počúvam, ale vieš…
Ona: Tak rob už niečo… A hovorila som v práci s Janou, to auto nám predajú.
On (zakřičí): Nepôjdem tam!!!
Ona(trhne sebou): Čože? Hovoril si niečo?
On(už pokojnejšie): Hovoril som, že tam nepôjdem. Nepôjdem, rozumieš?
Ona: Hej… vlastne nie… Stalo sa ti niečo? Nie je ti dobre?
On: Nie, nič mi nie je, len tam jednoducho nechcem.
Ona: Čožeeee? Zbláznil si sa?
On: Možno… možno som práve dostal rozum…
Ona: Čo to blábolíš prosím ťa? Vieš aký má vplyv? Čo pro nás môže urobiť? Chce to byť iba milý.
On: Ale ja nechcem… Nepotrebujem…
Ona: Nepotrebuješ? Nechceš? Zbláznil si sa?
On: Nič nechápeš, myslíš si, že vieš, ako funguje svet a máš všetko v rukách, ale nič nechápeš.
Ona: Jo a ty si ten najmúdrejší,že? Máš lepší nápad, ako získať to miesto?
On: Nejde o to miesto.
Ona: Tak o čo jde? O čo ti vlastne ide? A prezliekaj se konečne.
On: Ide mi o mňa, o teba a vlastne aj o nás.
Ona: Tak ak ti ide o nás, tak sebou hoď, začínáš ma pekne štvať.
On: A zaujíma ťa vôbec, čo chcem ja? Že ma napríklad baví práca, čo mám teraz a nechcem byť vďačný tvojím kamarátom?
Ona(pohŕdavo): Akýže vďačný? On dobre vie, prečo to robí a nerob si ilúzie, že kvôli tebe. To otec, ten dokáže ťahať za nitky.
On(ironicky): To je tá najlepšia kvalifikácia,že?
Ona: No jasné, o to preda ide, vedieť ťahať za motúziky. Ak vieš, kde zatiahnúť, máš všetko, čo chceš.
On: Šťastie?
Ona: Čo je šťastie? Šťastie je mať a ak máš známych, máš všetko, na čo si vzpomenieš.
On (šeptem): Taktiež som si to kedysi myslel.
Ona: Všetko je o ľuďoch, chápeš?
On(šeptem): Áno, o ľuďoch, nie o bábikách.
Ona: Niečo dáš, niečo dostaneš…
On (šeptem): A seba stratíš…
Ona: Všetko je kšeft, celý život je o tom najmenej dať a najviac dostať, chápeš?
On(šeptem): A čo keď nie?
Ona: Tak oblečieš sa už konečne? A čo si to stále drmolíš?
On: Šťastie je byť!
Ona: Čo? Čo to je za blbost prosím ťa? Ako to myslíš?
On:Neviem či to dokážem, kedysi som to vedel, kedysi, skôr než som ťa stretol.Vedel som, čo chcem, vedel som, prečo žijem. Teraz neviem nič. Vlastne viem.
Ona: Čo vieš?
On: Nechcem byť bábikou, chcem robiť, čo chcem ja, nie čo chceš ty a ak ma máš ráda, tak to hádam pochopíš.
Ona: Dobre a čo teda chceš?
On: Neviem.
Ona: Nevieš, no vidíš, tak sa obleč a ideme. Ver mi, viem čo je pre teba dobré, pre nás oboch.
On: Bábika nemôže mať rada...
Ona: Čo si to hovoril? Tak ty ma nemáš rád, hej? Po tom všetkom, čo som pre teba urobila…
On: Pre seba…
Ona: Čo? Po tom všetkom, čo som pre teba urobila, ma nemáš rád, hej? V tom je nejaká slečinka, čo?
On: Nie, nie je, len…
Ona: Tak čo? Máš ma rád alebo nie?
On: Áno… nie… Já vlastne neviem…možná som mal, kedysi, ale teraz…
Ona: Čo teraz? Bol si obyčajná nula, keď som ťa spoznala a teraz?
On: Teraz som bábika....
Ona: Čo máš stále s tou bábikou prosím ťa? Zavolám taxíka, inak to už nestihneme.
On: Povedal som, že nikam nejdem…
Ona: Ale prečo? Vysvetli mi prečo?
On: Pretože nechcem byť bábika, ani jeho a ani tvoja, chcem byť sám sebou.
Ona: A to akože nikoho nepotrebuješ? Že všetko zvládneš sám?
On: Potřebuji nájsť sám seba, začať odznova a ak to nechápeš, tak…
Ona: Tak čo? Chceš odísť?
On: Tak neviem… Len nechcem byť bábika, všetko začalo, keď som ťa chcel mať.
Ona: Už nechceš?
On: Nie, chcel som ťa a tak sem robil, čo si chcela ty.
Ona: No a? Máš ma predsa rád?
On: Nemám, bábika nemôže mať rada, stratil som sám seba, vodíš si ma na nitkách. Jediné, čo chcem, je sloboda.
Ona: Chceš slobodu? Máš ju mať. Choď… No choď si… Čo tu ešte stojíš? Nič ti tu nepatrí, nemysli, že si niečo odnesieš.
On: Napríklad… možno…chcel by som, aby si to pochopila.
Ona:Nechápem to, nerozumiem ti, chceš odísť s jednou taškou na ulicu? A viacti nedám! Prísť o byt? O dobrý kšeft? Naši by nám zaplatili to auto.Chceš prísť o človeka, čo sa o teba stará? Nie, to vážne nechápem. Čoteda chceš?
On: Tak znova…Chcem byť a nie mať. Chcem ľuďom okolo seba hľadieť do očí, neviesť a nebyť vedený. Chcem znovu nájsť, čo chcem.
Ona: Vieš čo? Choď… vypadni… zmizni… si nula, obyčajná nula… nepotrebujem ťa…môžem mať koho chcem…
On: Nemôžeš, nikoho nemôžeš mať. Z každého ti zostane iba bábika, tvoja alebo tvojeho otca.
Ona: Otca si do úst neber, ten to niekam dotiahol a ty? Si nula, chápeš?
On: Keď myslíš… vieš čo, idem si ja zbaliť...
Ona: Tak choď… choď si… nepotrebujem ťa…
On (na odchode): Zostaneš sama.
Ona: Ja? Zbláznil si sa? Ty budeš sám, si nula a nikoho nezaujímaš.
On: A kto zaujíma teba? Len ty sama.
Ona (hystericky): Vypadni už. Úplne si sa zbláznil.
On (smutne): Zbohom....