Približuješ sa. Cítim ťa. Oči mám otvorené dokorán, no nevidím ťa. Viem, že si to ty. Lebo len v tvojej prítomnosti sa mi rozbúši srdce. Chce vyskočiť z hrude, bije ako bláznivé. Cítim ako mi pulzuje v hrdle. Ťažko sa mi dýcha. Som nervózny. Bojím sa ťa osloviť; bojím sa, že keď pochytíš čo i len náznak, že ťa ľúbim, tak sa otočíš a utečieš. Utečieš ďaleko, pobežíš až na koniec sveta a ja ťa už nikdy nenájdem. Nikdy sa už nebudem môcť pozrieť do tvojich očí, nikdy už neuvidím tvoj čarokrásny úsmev. Nikdy sa ťa nebudem môcť dotknúť. Nikdy... Z toho slova ma mrazí. Predstaviť si celý zvyšok môjho života bez teba? Len so spomienkou na teba? Nie... Radšej umrieť. Radšej utiecť z tejto krutej reality do ríše snov a splnených túžob. Kiežby som sa tam vedel dostať len mávnutím čarovného prútika. Kiežby....
Mali by sme sa porozprávať. Mal by som ti konečne do očí povedať, čo k tebe cítim. Vlastne ja ani neviem, čo k tebe cítim. Viem, len že ťa chcem. Celú pre seba. Stále. A ty si mi povedala, že sa nechceš viazať. Ranilo ma to. Hrozne. Bolo to akokeby si vytiahla dlhú ostrú dýku a bodla ma priamo do srdca.
Teraz tam len tak ležím na chodníku. So slzami v očiach. S krvavými perami, ktoré chceli povedať, len tú jednu jedinú vec. Chceli to povedať za moje srdce, avšak to už bolo mŕtve. Dobilo. Už nikdy nebude biť kvôli niekomu až v mojom hrdle. Už nikdy nebude po večeroch krvácať za niekým, kto mi pobláznil aj hlavu. Vlastne je dobre, že dobilo. Vždy som si to prial... Aspoň ma už nebude zožierať myšlienka na teba. Nebude ma pomaličky pojedať.
Do tej ríše snov som sa dostal. Akurát nie mávnutím čarovného prútika. Ale dýkou. Dýkou, ktorú držala tvoja ruka. TVOJA! Bolo to najhoršie, čo som zažil. A vlastne posledné.
Snažil som sa ešte vydať zo seba to slovo, aby si si uvedomila, že som ťa ľúbil. Chcel som ti to zakričať do ucha. Chcel som ti to povedať, aby ťa to zasiahlo tak, ako keby ti na ulici niekto napľul do tváre. Chcel som, no posledný dúšok vzduchu už pomaly opúšťal moje telo. Posledný výdych..... Posledný pohľad na teba. Posledný pohľad na tvoje krásne telo, na tvoje pery. Roztiahnuté v širokom úsmeve. Posledná bolestivá rana, ktorú som útržil od teba. Od tej, ktorú som ľúbil......
Žena je ako ľalia, jemný muž sa jej bojí dotkúť a potom príde osol a zožerie ju. (tak nech nezožerie aj teba)
