Poznali sa veľmi dlho. Boli vynikajúci priatelia. Rozprávali sa o všetkom. O ženách, o horách, o prírode... Stačilo, aby sa jeden na druhého pozrel a presne vedeli, čo sa deje. Stačil jeden, jediný pohľad a hneď vedel, čo ho trápi.
Teraz tu sedel sám s pivom v ruke. Hľadel na šedočierny sneh na náprotivných svahoch. Cítil prázdnotu. A samotu. Slzy sa mu tlačili do smutných modrých očí. Kedysi boli plné šťastia a elánu. Ale teraz? Nič....
Premýšľal o živote. O smrti. O minulosti. O prítomnosti. O budúcnosti. Chcel si riadne vypiť. Spomenul si na ňu. Viedli o nej dlhé rozhovory. Aj tu na tomto mieste. Povedal mu o nej všetko. Vedel, že ju miloval. Miluje ju ešte teraz? Smúti len za minulosťou? Za krásnymi spomienkami?
Kamarát by mu poradil. Nie, už tu nie je. Je sám ako prst. Všetci sa na neho vykašlali. Každý sa mu otočil chrbtom. Okrem prázdnych fráz a úsmevov, po ňom ani pes neštekne. Zobral do ruky knihu. Čítal. Príbeh o výstupe na skalu. Spomenul si naňho. Bolo mu veľmi smutno.
V mysli sa mu objavil záblesk. Zvoní telefón. Neznámy hlas mu oznámi, že spadol. Na skale, ktorú predtým nespočetne veľa krát liezli spolu. Spadol z ľahkého úseku....
Začal premýšľať o sebe. O tom, čo dokázal. O tom, čo spravil pre seba a pre iných. Čo obetoval.... Vedel, že si splnil sen. Vedel, že môže byť rád, že sa vzchopil a teraz tu sedí. Na vrcholku hory. Ich najobľúbenejšej hory....
Ďalší záblesk. Výlet do Álp. Mala taký krásny úsmev. Ten pohľad. Keď sa na neho dívala tými jej prekrásnymi modrými očami. Videl ju ako behala po horskej lúke plnej kvetov. Tešila sa z toho ako malé dieťa. Miloval ju. Teraz si to uvedomil. Dal by čokoľvek, aby sa tam mohol vrátiť. Kľudne aj svoj život. Len pre jej šťastie. Chcel ju posledný krát vidieť radovať sa. Smiať sa očami. Pozerať na ňu zaľúbeným túžobným pohľadom. Chcel ju objať. Nepustil by ju. Už nikdy. Už nikdy by jej nič nevyčítal. Už nikdy by ju nezoznámil s tým chlapom.... Mohol si za to sám. Vedel, že je to jej typ. To bol typ každej ženy. Už keď sa stretli sa naňho dívala takým pohľadom, ktorý miloval. Ale teraz sa tak pozerala na iného. Vtedy bol ešte zaľúbený. Myslel si, že sa im nič nemôže stať. Že nič nemôže narušiť ich krásnu idylku. Chcel si s ňou založiť rodinu. Usadiť sa, mať dom, dvor, anglický trávnik, rodinné auto, krásne deti. Obdivoval ju. Hrozne mu chýbala. Odišiel na expedíciu. Presne sem na túto horu. Bol preč dlho. Veľmi dlho....
Myslel na ňu stále. Písal jej listy. Bol ďaleko, príliš ďaleko, aby ho stále ľúbila. On ju miloval....
Vrátil sa domov. Na starej adrese našiel prázdny dom. Pri pohľade na tie holé steny sa mu spravilo špatne. Nezostalo tu nič. Iba ich spoločná fotka hodená v koši....
