reklama

Začiatok

Bol bezradný. Všetko bo bolelo. Všetko ho pálila. Akákoľvek myšlienka. Akákoľvek spomienka.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Chcel už byť preč. Ďaleko s tohto miesta. Tam by ho nikto neotravoval. Ľahko by splynul s davom veľkomesta. Pri západe by sedával na jeho obľúbenej rímse a zasnene hľadel do ďiaľky. Z tej výšky by pozoroval ľudí, ako nespočetne krát predtým, ako behajú hore-dole mesto. Premýšľal o tom, kam sa asi ponáhľajú. Premýšľal, ako žijú. Kto má koľko detí. Kto má aké zamestnanie. Kto má akú náladu... On mal mizernú. Cítil sa hrozne.

Nikto ho tu nepoznal. Nehambil sa. Nemal sa za čo. Pred kým. Vedel, že toto mesto ho ochráni. Vedel, že tu mu je dobre. Slnko zapadalo. Posledné podvečerné lúče osvetľovali jeho smutnú dušu. Strácajúcu sa dušu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Bolel ho akýkoľvek pohyb. Musel sa veľmi premáhať, aby sa z tade pohol. Cítil sa tam dobre. Ako doma. Zatvorený do svojho sveta malej izbičky so zelenými stenami. Nechal sa voľne unášať myšlienkovými pocitmi, ktoré mu privieval vietor.

Ťažko sa mu dvíhalo. Stŕpnuté nohy ho nechceli počúvať. Niečoho tu držalo. Vedel, čo. Nevedl to popísať slovami, no cítil to. Ten čudný pocit pokoja. Pomaly si na seba natiahol tenký šedý sveter, nahodil batoh na chrbát a vydal sa späť do centra. Už dávno slnko zapadlo. Už dávno bola tma a jedine pouličné lampy mu osvetľovali cestu. Nepremýšľal. Prosto kráčal. Nohy ho neviedli preč z mesta. Chceli, aby sa tu ešte pozdržal.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Došiel na námestie. Poznal to tu cez deň. Zaplavené slnečnými lúčmi. Teraz, vo svetle modrých pouličných lámp, to tu bolo iné. Priateľskejšie. Pokojnejšie. Tú fontánu uprostred obdivoval už dávno. Vždy, aj keď bol mladý, obdivoval mladých ľudí, študentov, ktorí sedávali na múre starých fontán a sôch a rozprávali sa. Tu, v tieni starých kameňov, preberali rôzne témy...

Sadol si. Konečne sa pridal k "študákom". Konečne patril tam, kam chcel patriť celý život. Ale aký to bude život? Stále utekal. Dlho trpel. Nenaučil sa nič, len potichu vzdorovať. Ostatní to považujú za útek. On však bol iný. V jeho mysli sa rodili plány. Veľkolepé plány...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Už keď bol malý zvolil si priority. Nie tie klasické, ako kopa iných deciek, ktoré sa chvastali, že chcú mať kopu peňazí, krásnu ženu... On nikdy nechápal ich prízemné ciele. Vedel, že keď človek správne nasmeruje svoje kroky, tie detské priority prídu sami... Vedel, že sa o to musí pokúsiť.

A kde je teraz? Sám v jeho milovanom meste. Ďaleko od posmechu a strastí. Ďaleko od uštipačných poznámok a satirických pohľadov. Je tu. Dokázal to. Síce iba na chviľu, ale aj tak. Došiel k ďalšiemu svojmu cieľu. Už ho len dotiahnuť do správneho konca. Ale príde ten koniec? Dostane tú šancu? Bude mať pokojný život?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nikdy sa nemodlil. Ani teraz nezačal. Ctil Boha, ale neveril v jeho silu. Boh by ho nepotrestal. Boh by mu nehádzal také polená pod nohy. Naučil sa bojovať. Stať sa predátorom. Cítil, že bude silný. Ako motýľ, keď vyletí zo svojej kukly. No stále bol zraniteľný. Ale to bol len začiatok. Len začiatok.....

Peter Lidinský

Peter Lidinský

Bloger 
  • Počet článkov:  59
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Študent, čo chce písať o svojich názoroch a miluje hory.... Bo sú jeho život a naučili ho žiť, vryli sa do jeho duše tak hlboko, ako zostane jama po výbuchu bomby.... Zoznam autorových rubrík:  Moje české blogyDepkaOnly for fun :)Moje smutné príbehyMoje príbehy z hôrArt fotos

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu