reklama

Môj prvý pád

Ležal som tam v prachu so zavretými očami a do rebier ma tlačil kúsok pieskovca....

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Zalapal som po dychu, snažil som sa nadýchnuť no nejako sa nedalo. Neodvážil som sa vzdorovať prichádzajúcej smrti. Kamarát so mnou trasie. Zrazu sa mi do pľúc narval čistý vzduch. Pálil moje vysušené hrdlo, ale dýchal som. Ja som žil! Bol som šťastný, no plný strachu.

Snažil som sa pohnúť prstom na ruke. Podarilo sa! Snažil som sa phnúť prstom na nohe, tiež sa podarilo! Pomaly, prevaľujúc sa na bok, cítim ostrú bolesť v pravej časti rebier. Oči som mal stále zatvorené, ale cítil som pohľad môjho kamaráta, spolulezca. Cítil som, ako sa ma spytuje, či som v poriadku....

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Cítil som, no nič som nepočul. Len tichučký šumot a piskot. Zrazu sa to všetko zmenilo. Uši mi začal drásať ten najhorší zvuk v mojom živote - krik plný bolesti. Nevedel som to vydržať. Ten krik! Ten samotný ryk mi spôsoboval nekonečnú bolesť. Otvoril som oči. Pozrel na kamaráta kľačiaceho nadomnou. V poslednej nádeji som ho zdrapil za horolezeckú bundu. Chcel som aby mi pomohol, aby ma zbavil bolesti. Hladil mi tvár a ja som sa pomaly ukľudňoval. Uvedomil som si, že ten krik neprichádza zvonka, ale z môjho vnútra. Ten trýznivý plač spôsobujúci bolesť som vydával ja sám. Snažil som sa utíšiť. Prevalil som sa na bok. Z úst mi začala vytekať krv. "To čo je?" bolo to posledné na čo som pomyslel.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na druhý deň som sa prebral v miestnosti, sám... Predpokladal som, že je to nemocnica, už predtým ako som otvoril oči. Vôňa sterility a čistoty mi pripomenuli, že žijem. A nebolo to to jediné, čo mi to pripomenulo. Rozdrásané koleno obalené ľadovým vreckom, napuchnutý bok, z ktorého viedli nejaké hadičky. Chcel som zazvoniť na sestru, ale nedočiahol som na zvonček.

A tak som len tak sedel a čakal, kým ma príde skontrolovať. Rozmýšľal som, čo som spravil zle. Čo sa stalo? Zlyhal som ja? Zlyhalo vybavenie? To nie je možné. Nekonečné hodiny strávené na umelej stene tréningom techniky mi dávali pocit istoty v akomkoľvek teréne. Vybavenie som predsa kontroloval tiež a osobne!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V hlave sa mi premietal film. Film o páde; o mojom páde! Cez naviazanie, prvé úchyty, postup stenou až po ten osudný chyt som prešiel všetko. Absolútne všetky detaily. A predsa som spadol. Náhoda? Božia predvídavosť? Snaha steny nepustiť nás na svoj vrchol? Chcela mi stena ukázať, že horolezectvo nie je pre mňa? Mal som s ním skončiť tam na tej nemocničnej posteli? Mal som sa rozlúčiť s mojou láskou? Nie.... Povedal som si, že to ešte raz skúsim.... A tak som sa pokorený, avšak so zdvihnutou hlavou do hôr vrátil. Myslíte, že som spravil dobre?

Peter Lidinský

Peter Lidinský

Bloger 
  • Počet článkov:  59
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Študent, čo chce písať o svojich názoroch a miluje hory.... Bo sú jeho život a naučili ho žiť, vryli sa do jeho duše tak hlboko, ako zostane jama po výbuchu bomby.... Zoznam autorových rubrík:  Moje české blogyDepkaOnly for fun :)Moje smutné príbehyMoje príbehy z hôrArt fotos

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu