Nasledujúci článok bol uverejnený v Psychiatric Times.
Úzkosť a stresové poruchy
„Je ľahké niekoho obviniť, no oveľa ťažšie je vyriešiť problém spoločne a neustále hľadať nové riešenia“ riaditeľ WHO, Tedros Adhanom Ghebreyesus, PhD, MSc
Infekčná pandémia a jej neustále rozpínanie sa do nových krajín a kontinentov, sa dokázala rozšíriť veľmi rýchlo a to najmä vďaka globálnemu nárastu cestovania a aktuálnemu stavu zemskej klímy. COVID-19, detekovaný v decembri 2019, v súčasnosti ovplyvňuje viac ako 27 krajín a to u expertov vyvoláva obavy z rozsiahlej paniky. Neustály nárast úzkostí u osôb vystavených hrozbe vírusu je veľmi výrazný, či už sa jedná o skutočnú hrozbu alebo len o obavy zo samotného nakazenia. Je však potrebné podotknúť, že takéto obavy už narastajú pri všetkých infekčných ochoreniach, vrátane chrípky alebo iných pôvodcov ochorení. Aj v týchto prípadoch je totižto potrebné rovnaké, univerzálne, bezpečnostné opatrenie ako prevencia ďalšieho prenosu. Faktom však ostáva, že neustále mediálne zdôrazňovanie COVID-19 ako jedinečnej hrozby, výrazne prispelo k zvyšovaniu paniky, stresu a potenciálnej hystérie.
Pandémia v tejto súvislosti nie je len medicínsky fenomén. Znamená to, že takýto stav ovplyvňuje životy jednotlivcov, ale aj celej spoločnosti a to na rôznych úrovniach.
Stigmatizácia, xenofóbia, panika a stres boli vyhodnotené ako hlavné dôsledky tejto infekčnej pandémie. S rastúcimi obavami z vnímanej hrozby, ľudia začali hromadiť ochranné prostriedky, masky a iné lekárske potreby. S tým je späté úzkostné správanie, poruchy spánku a celkovo je horšie vnímaný aj vlastný zdravotný stav. Jednotlivci s duševnými ochoreniami sú v tomto období šírenia paniky a hrozieb, obzvlášť zraniteľní.
Chronické ochorenia, zahŕňajúce infekčné choroby ako tuberkulóza, či HIV, sú zároveň asociované s vyšším rizikom výskytu duševných ochorení, v porovnaní s ostatnou populáciou. Štúdie zároveň dokazujú, že duševné ochorenia ako napríklad depresia, zvyčajne stúpa po rôznych infekciách (herpes alebo vystavenie antraxu). Hoci dopad koronavírusu na duševné zdravie zatiaľ nebol systematicky študovaný, predpokladá sa, že COVID-19 bude mať meniace sa následky vzhľadom k súčasným reakciám verejnosti. Psychiatri majú aktuálne jedinečnú možnosť, aby pomohli svojim pacientom a komunite pochopiť potencionálny dopad vírusu a umožnili im tak lepšie sa vysporiadať s najnovšou hrozbou.
Stigmatizácia, lekárska nedôvera a konšpirácie
Epidémia vedie k stigmatizácií najviac dotknutých osôb, akými sú napríklad zdravotní pracovníci a iné zdravotnícke autority. Tento trend, sa žiaľ prejavil vo viacerých krajinách. Taktiež sa muži a ženy ázijského pôvodu napadnutí vírusom COVID-19, najmä Číňania, stali obeťami stigmatizácie a aj xenofóbie. Tiež sa stretávajú s vysokou mierou vyhrážok či už online alebo pri osobnej interakcii. Tak, ako aj pri iných stigmách, sa tento proces rozvíja najmä ako dôsledok obmedzených informácii, unáhlených zhodnotení a defenzívne formulovaných odpovedí. Je preto nevyhnutné, aby všetky zdravotnícke autority pomohli šíriť správne informácie, založené najmä na vedeckých dôkazoch.
A to najmä z toho dôvodu, že pojem „lekárska nedôvera“ sa objavuje aj v tomto kontexte často. Jedná sa o nedostatok dôvery voči terapeutickej liečbe, alebo nedostatok dôvery voči samotným výhodám medicínskej liečby. Tento fenomén vzniká v súvislosti so zhoršeným prístupom k priamym zdrojom zdravotnej starostlivosti alebo v dôsledku krízového riadenia zdravotníctva. Zároveň, vzniká ako odozva v spojitosti s jeho potencionálnym zneužitím v čase krízy. Okrem toho, sa pojem lekárska nedôvera používa napríklad aj na opísanie niektorých rasových a etnických nezrovnalostí v súvislosti s liečbou. Je s tým tiež spojená celá rada chorôb, vrátane rakoviny, autizmu a HIV.
V čase pandémie, sa pojem lekárska nedôvera začal objavovať v súvislosti s výskytom rôznych konšpiračných teórií, ohľadne šírenia vírusu. V nedávnej štúdii vykonanej odborníkmi z USA, viac ako polovica opýtaných verila aspoň v jednu konšpiračnú teóriu súvisiacu so zdravým. Takáto lekárska nedôvera vedie až k trendom, ako sú napríklad odmietanie očkovania, čo bolo v minulosti spojené so výrazným výskytom osýpok. Nedôvera v lekárske organizácie môže posilniť stigmu, vnímanú diskrimináciu a viesť aj k nižšiemu dodržiavaniu odporúčaní v oblasti zdravia. Je preto potrebné, aby sa lekári vyjadrovali len prostredníctvom vedeckých faktov a zároveň prezentovali odporúčania v nadväznosti na COVID-19.
Úzkosť a obsesívno-kompulzívne poruchy
Očakáva sa, že hrozby spojené s vírusovou epidémiou sa manifestujú najmä do podoby úzkosti alebo panických obáv. Obavy z nakazenia, obavy z toho, že sa ochorením nakazia najbližší. Obavy sa objavujú už v prípade, keď sa u človeka vyskytnú príznaky akejkoľvek choroby. Definitívna liečba vírusu stále absentuje a to veľmi prehlbuje úzkosť. Obsesia z nechcenej kontaminácie, rušivé obavy, že je človek špinavý a že si potrebuje neustále umývať ruky, alebo sa akýmkoľvek spôsobom očisťovať sú veľmi časté príznaky pacientov, ktorí trpia OCD. Senzorické zážitky (aj keď nie vo všetkých prípadoch halucinácie) sa našli takmer v 75% pacientov s OCD. Intenzívnejšie senzorické skúsenosti, takzvané pseudo-halucinácie, súvisia so zhoršenou kontrolou a nutkavým správaním. Hrozby pandémie môžu v tomto prípade výrazne zvýšiť senzitivitu a paniku a zvyšovať tak riziko vzniku ďalšieho funkčného poškodenia.
Psychické ochorenia: extrémny príklad lekárskej nedôvery?
Tie najdôležitejšie príklady konšpiračných teórii sa pokiaľ ide o pacientov, týkajú najmä psychických porúch. Pre médiá typické reportovanie a opakované vystavovanie alarmujúcim faktom a neustále opomínanie výstrah spojených s novým vírusom, výrazne zhoršuje duševné zdravie citlivých osôb. V prípade koronavírusu, opakovanie rôznych možností nakazenia sa vírusom, spojené s nedôverčivými vyjadreniami voči vláde a organizáciám, ako aj nesprávne priradenie fyzických príznakov, môže mať fatálne následky na pacientov s duševnými poruchami. Takýto strach, môže ľahko prejsť do klinickej dekompenzácie a musí byť veľmi pozorne sledovaný. Nedostatky vo vedomostiach v súvislosti s epidémiami, alebo nárast výskytu nových infekcií prenosných zo zvieraťa na človeka, môžu vo veľkej miere ovplyvniť pacientov, ako aj zmiasť celkom zdravých jedincov.
Súčasný nový vírus COVID-19 vyvoláva strach na celospoločenskej úrovni. Na individuálnej úrovni môže zhoršovať príznaky podobné úzkosti a psychóze a môže viesť k nešpecifickým duševným problémom, akými sú napríklad: náladovosť, nespavosť, správanie podobné fóbii či panické stavy.
Vyzývame psychológov a psychiatrov, aby pomohli šíriť spoľahlivé postupy a overené kontroly voči zaisťovaniu novej infekcie a umožnili tak i komunitám vo svojom okolí udržiavať citlivú, zdvorilú a racionálnu komunikáciu. Už ten najnižší možný ukazovateľ akejkoľvek duševnej nepohody, môže následne napomôcť pri odhaľovaní duševného ochorenia a prispievať tak k účinnejšej liečbe a šetrnejšiemu zaobchádzaniu s pacientom.
Autori: Nidal Moukaddam, MD,PhD a Asim Shah, MD
Zdroj:
https://www.psychiatrictimes.com/psychiatrists-beware-impact-coronavirus-pandemics-mental-health/page/0/1?fbclid=IwAR0D6jIz7Gb9nDH7VllOHRDAxyjstwRJdJJc1mmxwm5Ho7JtMFRQO21FrQo
Preklad: Denisa Kravcová, Liga za duševné zdravie SR
