Ani tento rok na Pohode nechýbala diskusia Ligy za duševné zdravie. Hosťami diskusie o narcizme, ktorú som mal príležitosť moderovať v stane Café Kušnierik, boli manželia Heretikovci - psychiatrička a klinický psychológ, spolu s politickým komentátorom Mariánom Leškom.
V tomto krátkom článku nebudem sumarizovať celú besedu, ktorú si môžete pozrieť zo záznamu, no rád by som pripomenul niekoľko podnetných myšlienok, ktoré v nej zazneli.
Mýtus o Narcisovi
Koncept narcizmu si môžeme na úvod sprítomniť spoločným mentálnym obrazom. Asi každý pozná mýtus o gréckom mladíkovi Narcisovi. Obyčajný človek vynikajúci len svojou oslnivou krásou, ktorý bol bohmi odsúdený na zamilovanie sa do samého do seba, keďže neopätoval lásku nymfy Echo.
Ako doplnil Heretik, tragédia Narcisa spočívala v tom, že sa o sebaláske dozvedel až neskôr. Spočiatku si myslel, že v obraze na hladine vody vidí niekoho iného. Ako je ale možné milovať sám seba viac ako iných a nedopadnúť zle? Jeho tragický príbeh sa končí samovraždou a na mieste jeho smrti vyrastie žltý kvet, narcis, ktorého krása je darom pre všetkých.
Narcizmu sa nevyhneme
Manželia Heretikovci sú tiež autormi knihy Narcizmus: Zdravý a patologický (2021) a diskusia v mnohom z tejto knihy vychádzala. Hneď úvodom sa obrátili na sediaci dav ľudí s tvrdením, že narcizmus sa týka každého z nás a ukazovanie prstom na druhých nemá zmysel.
Po druhé, narcizmus je najlepšie chápať ako kontinuum s dvoma pólmi: začínajúc zdravým narcizmom, o ktorom môžeme hovoriť ako o zdravom sebavedomí a končiac patologickým narcizmom (narcistickou poruchou osobnosti), ktorý je nakoniec sebadeštrukčný.
Ako rozpoznať hranicu, kedy sa pomaly začínam posúvať do patologickej časti tohto spektra? Heretik poznamenal, že to, čo človeka posúva k negatívnemu pólu, je miera utrpenia, ktorú zažíva – a zažívať sa dá rôzne. Ako? Pred touto odpoveďou je dôležité nasledovné rozlíšenie.
Hrubokožci a tenkokožci
Okrem toho, že narcizmus je kontinuum, Heretiková rozlíšila dva druhy narcisov. Na jednej strane sú hrubokožci, ktorých narcizmus sa prejavuje ich prehnaným sebavedomím, aroganciou, nevšímavosťou; a na druhej strane sú tenkokožci, kde narcizmus možno na prvý pohľad nemusí byť pre laika viditeľný. Sú to ľudia, ktorí sa držia v úzadí, ale s hrubokožcom ich spája, že v centre ich pozornosti je sebahodnotenie a problém so seba-uznaním.
V tomto bode sa môžeme vrátiť k spomínanej miere utrpenia, ktorá zdravý narcizmus posúva smerom k patológii. Je zjavné, že táto miera je iná pri hrubokožcoch a tenkokožcoch. Tenkokoží človek sa napríklad trápi s tým, ako ho druhí vnímajú, oceňujú a ako si ho vážia, a naopak pri hrubokožích ide o mieru utrpenia ich okolia: blízkych, rodiny, kolegov, spoluobčanov.
Narcizmus v politike
Nie je prekvapením, že politika je miestom, ktoré priťahuje práve hrubokožích narcisov. Jerrold M. Post, americký profesor psychiatrie, politickej psychológie a medzinárodných vzťahov, napísal v 2015 knihu Narcizmus a politika: Sny o sláve (slovenský preklad z 2017), kde hovorí o dvoch pozorovaných príčinách narcizmu u vrcholových politikov. Po prvé, zranené ego z detstva (z ang. „wounded self“) a túžba po kompenzácii a po druhé, že niektorí ľudia sú k zdanlivej výnimočnosti vedení a vychovávaní od útleho detstva svojimi rodičmi, čím napĺňajú ich sny.
Leško poukázal na veľmi zaujímavý koncept, s ktorým Post pracuje. Politik, ako hrubokoží narcis, vníma všetkých okolo seba ako tzv. „self-object“, teda „ja-predmet“, čo znamená, že ľudia v jeho okolí buď utvrdzujú jeho ego a predstavu o svete, alebo sa automaticky stávajú jeho nepriateľmi. Tretia možnosť, že by bol niekto len kritikom s opačným názorom, neprichádza do úvahy.
Post tiež hovorí, že často sú to práve manželky takýchto politikov, ktoré zrkadlia svojich hrubokožích manželov a utvrdzujú ich v patologickom narcizme. Ako doplnil Leško, nie je to samozrejme vina manželky, že daného politika viac a viac ovládajú jeho narcistické črty. Síce za narcizmus svojich mužov nemôžu, no zároveň nie je vôbec náhoda, že sa práve ony stali ich manželkami.
Humor a nadhľad
Záverom len zopakujem, že ako pri tenkokožom tak i hrubokožom narcisovi je problémom porucha empatie a takýto človek nie je schopný vytvárať a udržovať zdravé vzťahy či byť dobrým tímovým hráčom.
Ako s vlastným narcizmom bojovať, keďže narcistické črty máme v nejakej miere všetci? Okrem psychoterapie (individuálnej alebo párovej) je liekom humor a nadhľad. Schopnosť sebakritiky, nebrať sa smrteľne vážne, vedieť sa zasmiať sám na sebe.
Autor: Jakub Betinský
