Toľko od starého dobrého vojaka. Lenže ako sa veci majú z pohľadu chátry nehodnej, teda občanov - potenciálnych voličov. Tu prichádza na pomoc nezriadený bloger, aby osvetlil Švejkovské motívy vyššie uvedeného citátu.
Najprv analýza k súdruhovi automobilovému pretekárovi. Keďže sa o tomto prezidentovi hlavy nedá nič povedať, nebudem to naťahovať - táto hlava nestojí za úvahu a ani voličský hlas. Nechajme súdruha Hlavu na pokoji, nech sa v pokoji venuje obľúbenej kačacine spolu s doktor profesorom Klausom. I keď ťažko, predsa sme sa odpútali od dvoch pánov prezidentov, ktorých okrem lásky ku Slovenskému Grobu a fúzikom spája aj skúsenosť pohodlného prežitia normalizácie na teplých miestach inštitúcií ČSSR.
Čo s Ivet? Tú vybavíme rýchlejšie ako by ju umŕtvovali v relácii Štefana Lampu Pod Hríbom. Uznajte, že ani vás nezaujíma aký je základný pocit pani profesorky. ( Apropo, Štefan, aký je Váš pocit? Pretože túto otázku ste položili viac ako raz, ale menej ako tisíc krát, raz na ňu budete musieť odpovedať.) A aký je váš základný, všeobecný, celoplošný globálny pocit? Nuž, môj je ten, že pani Iveta má tých istých kamarátov ako pán František. Prečo by sme teda ako konzervatívci mali voliť Františka M., doktora vied prírodných a nie Ivet, profesor vied sociálnych?
Poďme si ako konzervatívci kopnúť do vlastných. (Autor upozorňuje mocných kritikov, že bol členom Konzervatívneho klubu už koncom 90-tych rokov, v časoch, keď ešte OKS nevedelo, že vznikne a ODM netušila, že budú milovať KDH a KDMS.)
Pretože i hádky v rodine nebývajú diplomatické, nebudú iné ani nasledujúce riadky. Nastavíme lampu na jediného prezidentského kandidáta prichádzajúceho do úvahy pre ochabnutých konzervatívcov a kresťanov, ako svojich voličov prezieravo a pokorne nazýva Vladimír Paľko (ľ použité zámerne - licencia poetika a zvukomaľba použitá na zvýraznenie osobnosti, nech mi je odpustené).
Začnime záverom: „Tak nám zabili Ferdinanda". Švejkovský citát ovšem nehovorí o morde Franza Ferdinanda cisára pána, ale o Františkovi Mikloškovi, ktorý sa sám zabil ako kandidát na prezidenta. Ešte presnejšie povedané, zabil svojich voličov. Vrátane mňa. Tento predvolebný úškrn už píšem ako volič, ktorého odhodlanie voliť pána Františka je spolu s mnohými z plebsu na nule, respektíve tu istú chybu už nebudeme opakovať.
Možno by Dr. Mikloško aj prichádzal do úvahy, keby sa problémom rodín a spoločnosti zaoberal s rovnakou oddanosťou akú venuje výtvarnému umeniu a Častej-Papierničke. Tiež nestačí vymedziť konzervatívnu politiku na základe správneho postoja k vraždeniu plodov detí.
Natíska sa otázka - sú dôvody na nevyužitie volebného práva? V prvom rade je tu možnosť vychutnať si slobodu voľby a tá spočíva aj v tom, že keď jednoducho nenájdete vhodného kandidáta, voliť nepôjdete a budete ignorovať komunistov prezlečených za liberálov, konzervatívcov alebo socialistov, ktorí vám budú rozprávať kydy o občianskych povinnostiach s tajnou nádejou na zavedenie povinnej účasti na voľbách.
Dajme spoločne našim politikom a ich stranám takú malú, ale férovú facku prostredníctvom neúčasti na voľbách.
Kríza konzervatívnych kandidátov
Už Rio Preisner prišiel s myšlienkou, že konzervatívna politika je mŕtva a to, čo sa za ňu vydáva je už len jej karikatúrou. Nie je tomu inak ani na Slovensku. Slovenskí pseudokonzevatívci bojujú na viacerých frontoch a popritom majú spoločnú vlastnosť, ktorú sa Vladimír P. snaží prišiť voličom - ochabnutosť.
Pseudos, grécky pojem, značí faloš a i naši pseudokonzervatívci často krát predstavujú falošnú hru na jediných záchrancov najvyšších hodnôt. Príkladom je povedzme postoj pseudokonzervatívcov voči cirkvi. Na jednej strane vám prisahajú rešpekt voči autorite cirkvi, v realite ju len kritizujú, až sa zdá, že by raz chceli predsedať Konferencii biskupov. Nevyberané útoky na cirkev sa stali pomaly hlavnou témou KDS (rozumej Kondenzovaná Dávka Sebastrednosti), ktorá sa začína približovať obľúbeným témam komunistickej propagandy. Snáď sa dožijeme aj výrokov o vrahoch z Wall Street prepojených na Vatikán, ktoré by dopĺňali štekavé výroky na adresu cirkvi.
Aby sme boli spravodlivý je tu ešte ďalší konzervatrix - OKS (Občianska Konšpiratívna Strana). Rozdiel medzi KDS a OKS je však zanedbateľný. Napríklad čo sa týka počtu členov, tak OKS a KDS sa pohybujú niekde na úrovni medzi kapacitou väčšieho výťahu a mestského autobusu. Obe zoskupenia vďaka svojej malej uzavretej členskej základni trpia ponorkovou chorobou a tendujú ku konšpiráciám (viď príklad KDS, pre ktorú je cirkev horšia ako KSS).
Nakoniec, čo robiť s KDH ( Kresťanstvo Destabilizujúcim Hnutím)? Kandidát František M. sa síce oddelil od KDH, ktorého členov považuje za nič nechápajúcich sedliakov, avšak stále sa uchádza o ich podporu. A tak máme zaujímavú situáciu - pseudokonzervatívec František žiada hlasy pseudokonzervatívcov, kvôli ktorým z kresťansko - demokratického pnutia odišiel. Pán Mikloško v časoch začínajúcej módnej vlny konzervativizmu trefne definoval konzervatívca ako človeka, ktorého keď opľujete, on sa len usmeje a kráča ďalej. Dnešný slovenský konzervatívec je iný - zbožňuje americkú zahraničnú politiku, cigary, montážne haly, mobilitu pracovnej sily z jednej hladovej doliny do druhej, značkové svetríky, pioniersky modré košieľky a zatemnenie rozumu.
Prezident/ka CHUJAVY
Viem, vyzerá to pesimisticky, ale ja už vidím vychádzať „svetlé zajtrajšky". Pozerám sa do krištáľovej gule a vidím, že prezidentom môže byť len Ivet Veľký Afekt alebo Gašpar Starý Uj (spomnime aféru starého uja z Gašparovičovho Mečiarovského obdobia). Neveselé a kruté sú chute národa nášho.
A nevadí, veď veľa vecí je v našej krajinke tajomných ako to vynikajúco znázornil vo svojom kultovom diele „Dva dni v Chujave" Jonáš Záborský. Čo sa už len môže stať, keď hlavou Chujavy bude starý Uj? Bude potom hlava štátu aj jeho symbolom? A či rozkvitne mocno občianskej spoločnosti kvet, ak na známkach bude hlava Ivet? Nie, skôr sa bude morálnosť zákonov určovať podľa sociologického prieskumu nálad a názorov.
To by už aj stačilo. Kopnúť sme si kopli, zazneli otcovské odsudky voči slovenskému konzervativizmu, niektorí čitatelia už škrípu zubami. Aké riešenie sa nám teda ponúka?
Po dohode so Švejkovým hovorcom zverejňujem nasledovnú radu k voľbám Prezidenta Hlavy 2009: „ Tak tedy jo, když už přeci jenom musíte jít volit, že vám to vaše občanské svědomí káže, že duše volá po uplatnění vašeho práva volebního nezcizitelného a když už tu nemáme c.k. monarchii, tak volte pana Františka. Já osobně bych upřednostnil Raťafáka Plachtu - i když je hubenej, je to osobnost, kerá má tradici a všichni ji mají rádi. Jeho smyšlenky milují tak rodiče, jak děti a taky je určitě za světový mír." (pre informáciu-propagačné video s Raťafákom je niekde na you tube.com)
Tiež sa prikláňam k Plachtovi R. ako nestranníkovi s jasnou minulosťou - symbolu občianskej spoločnosti. Raťafák by bol prvý prezident, ktorý otvorene prizná, že je bábkou a nebude sa tváriť ako nezávislý guru a svedomie národa v jednej osobe. Ak v sebe nenájdete odvahu voliť, nezúfajte. Deň strávený povedzme na výlete s rodinou bude lepšie využitým časom než voľba nejakej bábky. Bábka nám zmenu neprinesie. Skutočnou zmenou by bol nový volebný zákon narúšajúci zabetónované, zatuchnuté predsedníctva slovenských strán zrušením jedného volebného megaobvodu, aby sme spomenuli len jednu oblasť. O tom inokedy. Teraz je dôležité vyslať signál politikom odignorovaním aktuálneho dejstva bábkohry - prezidentských volieb.
P.S.
Autor vedome a dobrovoľne ignoroval strany ako Smer, SDKÚ, SNS alebo SMK nestojace ani za kritiku. Rovnako vedome, zámerne, účelovo, ale bez zlých úmyslov spomenul iba troch prezidentských kandidátov. Niektorých iba kvôli tomu, že sú prezidenti, iných preto, že mali šancu stať sa dobrými bábkami slúžiacimi ľuďom. Niekde na polceste k ich cieľom však nastal hodnotový prieprd, o ktorom pojednáva aj tento článok.
