Tenkrát poprvé

Znedazdajky si zakladám blog a viem, že krok späť je už nemožný. Ako hovorieval Ľudo: "Napred sa ísť musí!"

A tak už tretí týždeň premýšľam, ako začať. Aký by mal byť môj prvý článok a o čom? Je vôbec - o čom? Nemám zmeniť pozadie? Viete, aby nebolo tak v popredí. A farbu? Každá predsa niečo znamená. No a, čo moja fotka? Je divná.

ČO SI O MNE OSTATNÍ POMYSLIA?

Má vôbec Zmysel písať?

Čo keď nebudem dosť dobrá?

Všimnú si ma?

A čo, ak ÁNO?!?

Vraj - takí sme my, ľudia! Vždy plní pochybností a (takmer) vždy v strehu. Odmala sa učíme nasadzovať si spoločensky únosnú masku (až kým nám sama nevrastie do tváre). BOJUJEME. Snažíme sa nevyčnievať z radu. (Existuje vôbec priemernosť?) Sme takí, akých si myslíme, že nás ostatní chcú mať a pritom sa odmietnutia bojíme všetci rovnako.

Pokúsim sa TO tu na vás nehrať ;)


Toto bol moje "poprvé".

Hmmm, ani to nebolelo...



Vaša Zuzana


p.s. Fotku som nakoniec zmenila. Aj farbu. Aj pozadie, aj pokecy o autorovi. Aj prístup. Aspoň šesťkrát...