Ale keď sa nato pozrie z tej lepšej stránky, aj tak ráno bývajú na cestách zápchy, tak sa rozhodne pre električku. Ráno je to predsa najrýchlejší dopravný prostriedok. Cesta ubieha rýchlo a ona sa len usmieva na stojace auta na ceste. Začína mať pocit, že to nie je Deň blbec, ale len ráno. Zhruba po pätnástich minútach zmení názor, keď električka zastane, a aj napriek tomu, že je to zástavka, stojí príliš dlho. V tom vystúpi vodič zo svojej kabínky a oznámi vetu, ktorú nechce počuť - ,,Je mi ľúto, musíte si vystúpiť. Máme poruchu.,, No, raňajšia prechádzka ešte nikomu neuškodila, tak nahodí svoj úsmev číslo štyri, ale pri pomyslení, že má lodičky s osemcentimetrovým opätkom a pred sebou dosť dlhú cestu, preistotu nahodí úsmev číslo päť.
Neskorší príchod do práce jej nikto nevytkne, je tam až podozrivo veľký frmol. Čosi je vo vzduchu a všetci tam nervózne pobehujú. Jasné, očakáva sa príchod veľkého šéfa presne o desiatej. Nenápadne sa zaradí do rozhovoru kolegov, ktorí diskutujú o tom, kvôli čomu asi tak príde.. možno úprava platov.. kto vie.. Big boss skutočne o desiatej prišiel a skutočne mal so sebou obálky, ktoré rozdal niektorým šťastlivcom. No čo... tak ju to aj tentokrát obišlo.. Štve ju to, ale svet sa kvôli tomu nezrúti a ten jej už vôbec nie. V podstate s tým aj počítala, kedže si nedokáže zahryznúť do jazyka a vždy povie, čo si myslí. A to niektorých dokáže pekne nahnevať.
Pracovný deň ubehne celkom rýchlo a ak si odmyslí nespoľahlivo fungujúce systémy spojené s neustálym ospravedlňovaním sa klientom, tak to prešlo v pohode. Ale aj tak sa už teší domov a dúfa, že električka si to na spiatočnej ceste nerozmyslí. Električka si to síce nerozmyslela, no ako to už býva, keď je niekto zvyknutý na cestovanie autom, tak mu môže z hlavy vypadnúť taká drobnosť, ako kúpiť si cestovný lístok. A jej to pripomenul načinkovaný vysoký pán v čiernej bunde a modrých rifliach, ktorý sa ohlásil ako revízor. No pekný trapas... Ľahšia o 1400,- korún konečne prišla domov a dúfala, že už sa nič zlé nestane.
A našťastie už nie. Radšej išla spať výnimočne skoro, aby nedala šancu náhode a tešila sa na prebudenie do ďalšieho slnečného dňa dúfajúc, že Deň blbec zostane naozaj iba dňom.
