Navštívili sme miestne potraviny, pretože naša chladnička potrebovala doplniť zásoby. Do košíka sme nahádzali všetko potrebné, a keď už bol takmer plný, napadlo nás ešte dokúpiť nejakú šunku alebo salámu. Tak sme prišli k pultu, kde stála pani predavačka v stredných rokoch - taký ten klasický mäsiarsky typ - a keď sa opýtala, čo si prajeme, spoludovolenkárka sa jej opýtala, či majú Uhorskú salámu. Pani predavačka sa nafúkla ako páv a ráznym hlasom spustila: ,,Pani, pokiaľ to neviete, tak Uhorská saláma je maďarská saláma a my - TU - máme len naše, slovenské výrobky!!! ,, Na otázku, či teda majú nejakú podobnú salámu odpovedala ešte ráznejším ,,, NIE!,, Tak sme odišli od pultu s tým, že nám postačí aj Nitran, ktorý máme v chladničke. Pri pokladni nám našu ,,opovážlivosť,, ešte spočítala pokladníčka, ktorá nás nechala čakať desať minút, kým nám tovar nablokovala a nereagovala na naše upozorňovanie. Behom týchto pár minút, počas ktorých nás vedome ignorovala, mala dôležitejšiu prácu - diskutovať obďaleč so svojim známym.
Jedna nepríjemná skúsenosť nám náladu nepokazila a ako som spomínala v úvode, teraz sa nad tým už iba smejeme. Kto vie, či by dámy reagovali podobne, ak by sme si vypýtali napríklad Pražskú šunku alebo Viedenské párky. :o)
