Rešpekt - základ každého vzťahu, či už partnerského, kamarátskeho alebo pracovného. Niekedy ťažké napasovať ho medzi ľudí, ale bez neho žiaden vzťah nemôže dobre fungovať. Môžete mať v partnerstve kopec lásky, ale bez tolerancie to ďaleko nedotiahne. Z lásky sa spočiatku pekne žije, ale postupom času, keď čiastočne vyprchá, vyplávajú na povrch aj iné veci a buď sa cez ne prekusnete a budete brať človeka takého aký je, s jeho vlastnosťami a názormi alebo nie. Láska zostáva ako príjemný doplnok :o)
Rešpekt medzi kamarátmi - skúša pevnosť kamarátstva alebo priateľstva. Byť úprimný k sebe, k druhým, vedieť, čo môžete od druhých čakať a čo oni naopak od vás. Môcť zavolať tomu druhému aj o polnoci a vedieť, že vás vypočuje. Skutočný kamarát, ktorý nezabudne na vaše narodeniny a dokáže vás rozosmiať, keď je vám mizerne a rovnako aj vy ste pripravení kedykoľvek byť tu pre neho a pozorne počúvať.
Rešpekt medzi kolegami v práci - ak z čistej závistlivosti, či obyčajnej ľudskej zlo-ty niekto podkopáva nohy úspešnejšiemu, či obľúbenejšiemu, je to cítiť. Bez rešpektovania sa navzájom nefunguje kolektív, tým pádom nefunguje práca a nie sú výsledky. Vedenie rozhodne o zmene - občas správne rozhodnutie, niekedy chybné podmienené ,zabudnutím, objektívneho posúdenia, keď by otázka na názor zúčastnených skomplikovala situáciu. Nerešpektovanie názorov a ľudí, pretože je to pohodlnejšie. Ale ako pre koho...
Rešpekt voči prírode - koľkokrát jej budeme brániť a pokúšať sa ju zmeniť v náš obraz, toľkokrát nám to vráti. Ak nebudeme rešpektovať prírodu, ona nebude rešpektovať nás. No ona je tá mocnejšia a my sme provokatéri zabúdajúci na jej silu.
Nech ide o rešpekt v akejkoľvek podobe, či už vzťahy v niektorej tejto rovine, prírodu a v neposlednom rade i rešpekt voči sebe samému, postoj ktorý zvolíme by mal byť rovnaký ako ten, ktorý očakávame od druhých. Koľko dáš, toľko sa ti vráti. Ak nedáš nič, nečakaj na zázraky, pretože tých druhých to skôr či neskôr omrzí. :o)
