Dovody preco som odisiel zo Slovenska su jednoduche, a mozno ich zhrnut pod hlavicku financie. Tieto teraz rozoberat nebudem a mozno sa k nim vratim v niektorom z neskorsich blogov.
Ale teraz pekne poporiadku ako to zacalo. Niekedy zaciatkom roka som poslal do viacerych jobservrov svoje CV. Nasledkom tejto aktivity sa mi postupne zacali ozyvat povacsine HR agentury, ale bolo medzi nimi aj zopar zamestnavatelov.
Kedze som mal specifikaciu na J2ME (pre nezainteresovanych aplikacie pre mobilne telefony) tak sa vacsinou jednalo o herne spolocnosti, ktorym som sa snazil vyhnut, pretoze vyvoj hier na mobily ma nikdy nebavil a problemy s portaciami nepodporovali ani dobre ani spokojne spanie.
Nakoniec sa predsa len nasla spolocnost, ktora ma zaujala a jednania boli prekvapujuco rychle a hlavne riesene telefonicky co bolo vo vztahu k mojej mizernej (a to sa vyjadrujem hodne mierno) anglictine zlozite. Nakoniec irsky headhunter pochopil, ze nemoze odo mna ocakavat ziadne rozvinute vetne suvetia a uskromnil sa s kladenim otazok tak aby som mohol odpovedat len yes/no . A samozrejme som si velmi oblubil "Sorry I dont understand, say that again". Tato veta ma sprevadza este aj dnes, kedze som sa v angline prilis nezlepsil ale pozorujem , ze ludia okolo mna uz vedia docela dost zo slovenciny :) Nakoniec sa mi mozno aj podari cast anglicka asimilovat.
Nebudem vsak zdrzovat zdlhavym popisom toho ako prebiehalo jednanie a tak len v skratke. Z povodneho ponukaneho jobu na 6 mesiacov v Irsku sme sa posunuli na permanent job v UK za podmienok, ktore boli prijatelne pre obidve strany (myslim).
A tak som zaciatkom marca zbalil kufor, batoh s notasom a vyrazil som do UK. Prvy sok bol ked sme pristali na Stanstede, ktore som a neviem preco, povazoval za diverzne letisko vo velkosti toho bratislavskeho. Hula hup letisko bolo velke a stratit sa nebol az taky velky problem a to hlavne pre moj orientacny (ne)zmysel...
Po hodinke bludenia hore dolu som sa dostal k autobusovym zastavkam a vytuzenej Terravision. Doplnim len, ze listok som si kupil uz na bratislavskom letisku takze som to nemusel riesit na Stanstede. (Cena 14 libier - aj so spiatocnou cestou).
Po dalsej hodine aj pol sme dorazili na Victoriu co je autobusovovlakova stanica rozkladajuca sa cez niekolko ulic, ale nakoniec som nejako prechod do londysnkej tube zvladol aj s kupil listku. Moja povodne dokladne nastudovana cesta dostala prvu trhlinu (a bohuzial v ten den nie poslednu) tym, ze 2 z troch liniek prechadzajucich cez Victoriu boli uzavrete.
Musim vsak podotknut, ze metro je logicky oznacene a tak nebol problem vyhladat nahradnu trasu na Charring Cross.
Charring Cross a dalsia trhlina v plane. Stanica bola pre rekonstrukciu ciastocne uzavreta a tak priame spojenie s Tunbridge Wells sa mi zacinalo az na stanici Cannon Street. Avsak premavajuce nahradne vlaky boli caste a hlavne zabludit medzi dvomi stanicami vo vlaku asi ani nejde.
Po tom co sa mi podarilo rukami nohami vysvetlit aky listok a kam chcem som sa mohol pustit dalej avsak chyba lavky, priame spojenie do Tunbridge Wells ma utieklo a tak som musel vlakom do Tonbridge a nasledne do Tun. Wells.
Hodinova cesta ubehla v pohode a s pomocou nechutne ochotneho sprievodcu som aj vystupil na spravnej stanici.
Zbytok dna uz bol v pohode aj pretoze som mal rezervovany hotel len kusok od stanice.
A co povedat na hotelovu izbu ? Hmm ako sa vyjadril Miki (English is easy, Csaba is dead) uzka jak spageta a draha jak ... Jednoducho som sa ozitol v miestonosti vo velkosti vacsieho kumbalu a to podotykam za cenu 65 libier na noc.
Dalsie zazitky v dalsom pokracovani....
