Jeden aj druhy sa predhanaju v nekonecno-neobmedzeno-snovych pausaloch, ktorych podmienky su na obrazovkach v takych casovych intervaloch, ze ak si reklamu nezastavite nemate sancu ani nic konkretne zistit. Samozrejme velkost pisma odzrkadluje pocet podmienok. Cim obmedzujucejsie podmienky, tym mensie pismo.
I ked moze kto chce co chce hovorit o tom, ze neklamu a ze riadne zverenuju zakonom urcene uplne informacie, pravda to uplne tak nie je.
Nakoniec sam o sebe mozem tvrdit, ze som najlepsi programator na svete a potichucky doplnit, ze to plati len vo vybranej skupine. Ak ma buduci zamestnavatel prijme na zaklade tejto informacie a neskor zisti, ze tomu tak nie je, aj tak mozem s cistim svedomim tvrdit, ze som poskytol vsetky relevantne informacie a to, ze sa nespytal na detaily je uz len jeho problem.
Moj pohlad je, ze som ho oklamal. Rovnako ak budem tvrdit, ze som pracoval na projekte XYZ a vzbudim v nom presvedcenie, ze som bol vyznamnym clenom tymu, napriek tomu, ze na konkretnom projekte som mohol robit na malej a nie vyznamnej casti. Je to klamstvo ? Samozrejme mozem tvrdit, ze nie. Je to nemoralne ? Samozrejme, ze rovnako mozem tvrdit, ze nie.
Pre mna je to vsak klamstvo. A ako take by nemalo byt tolerovane.
Ci chceme alebo nie, velka vacsina ludi sa rozhoduje pod vplyvom reklamy. Je premyslena, je n/z-avadzajuca a jej cielom je zasiahnut podvedomie tak, aby ovplyvnila nakupne spravanie. Su samozrejme jedinci, ktori si ovplyvnenie nepripustia, ale ich percento je zanedbatelne v porovnani so skupinou, ktora ovplyvnitelna je.
Ak stat ochranuje obcanov kontrolou medii a ich nezavislostou ci povinnostou poskytnut prislusny priestor obom stranam, preco nezaujme tvrdsie postoje k takemuto zavadzaniu ?
Samozrejme nejde len o operatorov (i ked ich ponuky su najviditelnejsie) , ale aj o ponuky bank, leasingovych spolocnosti a podobne.
Porovnacia reklama nie je samospasitelna (rovnako ako volny trh), ale uz len jej existencia moze obmedzit vyskyt galakticky skvelych ponuk.
