Dnes mám herkulovskú úlohu - presvedčiť vás za (približne) pätnásť minút, že slovo feminizmus nie je nadávka.
Vieme o čom vôbec hovoríme?
Ak by moju diplomovú prácu mali opísať dve slová (mimo toho, že nie je, ľudovo povedané, orafaná), boli by to translatológia a feminizmus.
To prvé slovo súvisí s prekladom a doteraz ste ho (pravdepodobne) nepoznali. To druhé je nám známe až chronicky, v dobrom aj zlom slova zmysle. Už ani neexistuje len ako objektívna vedomosť - v našej spoločnosti nie je možné naň nemať nejaký názor.
Pri výbere práce som váhala, práve pre stále existujúce negatívne konotácie s feminizmom spojené. Našťastie som dostala rozum, no na jednu reakciu člena rodiny si spomínam s pobavením doteraz - zmätená a (mierne) zdesená otázka ty si feministka?!
Pre Slovensko je to takmer učebnicová reakcia.
Moja otázka: vieme vôbec k čomu sa to tak negatívne staviame?
Feministická tsunami
Čo presne vám príde na rozum, ak sa vás spýtam na feminizmus? Na jeho význam? Na to, či je ešte potrebný?
Možno len sufražetky a volebné práva. Možno to, čo sa deje teraz v tej veľkej Amerike.Nahnevané protestujúce ženy, občas hore bez. Ženy nenávidiace mužov, také, čo všetko komplikujú. Ohrdnuté škaredé hysterky. A možno si poviete, že už vlastne nemáme čo riešiť.
A to som zostala len pri tých slušných interpretáciách.
Definícií, znakov a smerov feminizmu - to, čo si pod ním predstavuje každá žena zvlášť, nie len muž kontra žena, či generácia kontra generácia - je toľko, že je potrebné si pred začiatkom rozhovoru ujasniť čo je feminizmus konkrétne pre vás, až potom sa môžeme o niečom baviť. No malá lekcia z histórie, aby ste mali vôbec prehľad z čoho všetkého máte na výber.
Feminizmus rozdeľujeme na vlny.
Prvá.
Druhá (tá na našom území absentuje).
Tretia (na tejto sa vezieme teraz).
Prvá vlna, to je druhá polovica devätnásteho storočia a to, s čím si feminizmus spája široká verejnosť - už spomínané sufražetky a boj za volebné právo žien.
Druhá vlna bolo, veľmi zjednodušene povedané, také učesanie problémov ktoré ešte zostali z vlny prvej - pretože môžete zmeniť zákon, no spoločenské usporiadanie, to je dlhodobý a postupný proces. Táto vlna sa vďaka lepšiemu vzdelaniu žien presúva na akademickú pôdu ako etablovaný odbor. Nás ale obišla vďaka normalizácii, predchádzajúcemu režimu, tú pesničku poznáte. Nepríjemným dôsledkom po roku 1989 bola ale skutočná tsunami - prílev konceptov a smerov zo západu trebalo spracovať, dochádzalo často k nesystematickému preberaniu myšlienok. Museli sme si prosto vlastný feministický myšlienkový aparát rýchlo vytvoriť (a preložiť) za pochodu.
Tretia vlna rieši stále myšlienku nerovnosti pohlaví, no prepája ju s ďalšími nerovnosťami založenými napríklad na rase, etnickej či náboženskej príslušnosti, veku. Sú to tak deväťdesiate roky dvadsiateho storočia až súčasnosť.Táto vlna sa nazýva aj postfeminizmom, aj keď tento pojem je problematický.
Ako veľmi vás vystraším, ak poviem, že existujú také veci ako mužský feminizmus, ekofeminizmus, kyberfeminizmus?
Dobre teda, neboli to len vrieskajúce ženské a volebné práva, poviete si, ale čo sa s týmto rieši ešte teraz? V dvadsiatom prvom storočí, v demokratickej Európe? Veď všetci máme rovnaké práva.
Hm. Zoradíme to abecedne alebo chronologicky?
Asi uvedieme len to najdôležitejšie. Že vraj rozprávať viac ako päť strán sa aj tak nepatrí.
Ešte aj dnes?
Ak chceme z vynechať rozvojové krajiny, kde majú ženy ešte stále horší prístup ku vzdelaniu a príležitostiam a zamerať sa len na Európu, môžeme. Aj keď situácia týchto žien, ktoré nemajú možnosť hovoriť samé za seba, je dostatočným dôvodom, aby feminizmus ako taký nevymizol. Ale budiž, vráťme sa k nám - nebude to prvý raz .Možno si niekto z vás ešte spomenie na snímku Púštny kvet, viete, to s tou ženskou obriezkou.
Ale teraz opäť po európsky.
Pracovný a profesijný život
Vedeli ste, že existuje niečo také ako Deň rovnosti odmeňovania mužov a žien?
Na Slovensku tento deň minulý rok pripadol na 25. októbra. Od daného dňa až do konca roka pracovali ženy pri porovnaní mužských a ženských miezd zadarmo. V preklade do čísel Štatistického úradu SR - v roku 2020 bol rozdiel medzi pohlaviami v priemerných mesačných zárobkoch takmer 18%.
Príčin je viacero. Jednou je nevyváženosť pracovných sektorov - napríklad v školstve, ktoré je finančne až chronicky podhodnotené, dominujú ženy, informačné a finančné služby sú zas typicky mužskou záležitosťou. Poviete si, okay, ak jedno pohlavie prirodzene inklinuje k poskytovaniu starostlivosti, a to je podhodnotené, nuž, stáva sa. No ale teraz sa zamyslite nad rozdielmi v platovom ohodnotení mužov a žien napríklad na manažérskych pozíciách (teda v prípade, ak muž a žena zastávajú rovnakú pozíciu), už v spomínaných odvetviach finančných a informačných služieb.
Mzdovým rozdielom neprospieva ani rodičovská dovolenka - ženy po návrate z nej môžu zažívať kariérny prepad či stratu zručností alebo sa im ťažko “dobieha” čas rodičovskej dovolenky, ktorý ich mužské náprotivky využívajú na kariérny rast a získavanie skúseností. (A áno, ženy na základe počtu vychovaných detí odchádzajú skôr do dôchodku, no čo to pomôže pri platení účtov).
A aby toho nebolo málo, je tu ešte problém neplatenej práce - teda starostlivosti o domácnosť - ktorá je ešte stále vo väčšej miere stereotypne považovaná za doménu žien. Teda v domácnostiach, kde domáce práce nie sú medzi partnerov rozdelené rovnocenne, žena z platenej práce rovno prechádza na druhú neplatenú šichtu.
Problematické je už samotné delenie domácich prác na mužské a ženské. Ak je vám daný stereotyp komfortný, alebo ho používate ako základný odrazový mostík na to, aby ste si s partnerom/partnerkou rozdelili úlohy v domácnosti, je to v poriadku, no pripomínam:
Vedieť variť je základná zručnosť potrebná na do života, nie ženská doména.
Ak je muž v domácnosti poriadkumilovnejší ako žena, nie je to pre ženu dôvod na hanbu.
Nemalo by byť považované za zázrak, ak žena vie vymeniť žiarovku či olej v aute.
A pre všetko sväté, ak vám nejaká domáca povinnosť sedí lepšie ako vašej polovičke, dokonca ju máte radi, nehanbite sa za to len preto, že je to typicky ženská alebo typicky mužská aktivita.
Hrozba domáceho násilia
Toto je niečo, o čom sa radšej veľmi nehovorí. Nie, obeť si zväčša nemôže zbaliť kufre a len tak vypadnúť, je to emočne a psychicky veľmi náročné odísť - prečo, tak to je na celý ďalší článok.
Zámerne hovorím obeť, nie priamo žena, keďže sa to môže stať obidvom pohlaviam. Áno, u žien je to častejšie, no obeťami sú aj muži. Psychické či emočné násilie je stále násilím.
Na tento takmer až takmer tabu problém naposledy verejne upozornila prezidentka Zuzana Čaputová, a to v spojitosti s koronakrízou - vírusom spôsobená nútená blízkosť bola náročná na zvládnutie aj v zdravých rodinných vzťahoch a partnerstvách, o tých pokrivených ani nehovoriac.
Nepočúva sa dobre, že každá piata žena si zažije v niektorom zo svojich vzťahov násilie a predsa tomu tak je. Čaputová tieto ženy povzbudila, aby vyhľadali odbornú pomoc a tak vyslala jasný signál - že to už konečne ako tak berieme vážne.
O telách
Dobrú polku dňa rozmýšľam o tom ako o tejto veľmi širokej oblasti hovoriť odľahčene, s miernou dávkou sarkazmu, tak, aby to bolo každému komfortné.
Potom si spomeniem, že ak sa vraciam domov po zotmení sama, neodvážim sa dať si slúchadlá a potreba byť komfortná ma rýchlo prejde.
Takže pekne od začiatku - ženský sebaobraz a práca s (často nereálnymi) štandardmi krásy, to je taktiež feministická téma. Teda, aj. A rovnako aj dôsledky týchto ideálov - anorexia a bulímia (opäť, častejšie u žien, možné aj u mužov).
Dvanásťročné deti, pokiaľ nemajú zdravotné problémy alebo sa profesionálne nevenujú športu, nemajú prečo nejako úzkostlivo sledovať svoj jedálniček. A predsa.
Ženskosť - akokoľvek si ju definuje tá ktorá žena - taktiež patrí sem. Možnosť sebavyjadrenia pomocou oblečenia a líčenia taktiež.
Jednoduchšie: kratšia sukňa alebo crop top či výraznejší make-up nie sú nič viac ako sukňa, crop top a make-up. Žiadna pozvánka alebo provokácia.
A pre všetko sväté, nie znamená nie.
A to sme sa prepracovali len tou jednoduchšou časťou.
Ďalšou témou sú reprodukčné práva - niečo, čo sa nám bolestne pripomenulo vďaka udalostiam posledných týždňov v USA. Od roku 1973 mala žena vďaka štrnástemu dodatku ústavy tzv. “právo na súkromie”, teda ústavné právo na interrupciu.
Až do tohto roku.
Po znegovaní tohto práva (poprosím vyhľadať prípad Roe v Wade, ak chcete vedieť viac), začali štáty sprísňovať svoju aborčnú politiku.
Niektoré menia hranicu po ktorej potrat nie je možný - prvý trimester, šesť týždňov, viac, menej, to by sa mohlo zdať aj rozumné, veď na to sme zvyknutí aj tu.
Iné zakazujú potrat za akýchkoľvek okolností.
A aby vás zamrazilo poriadne - dostávame sa k tomu, že trest za znásilnenie je nižší ako trest za podstúpenie interrupcie.
Či už ste absolútne proti potratom alebo sú pre vás v poriadku, je potrebné minimálne uznať, že ide o veľkú zmenu (žiada sa mi napísať zásah) v reprodukčných právach žien.
Ale keď už sa bavíme o reprodukčnom čomkoľvek.
Vedeli ste o tom, že prebieha výskum na vytvorenie antikoncepčnej tabletky pre mužov? Je však problematický, keďže tieto tabletky mali v prvotných verziách viacero nežiaducich účinkov - zmena nálad, depresívne stavy, naberanie váhy-
Oh, počkať.
Pripomeňte mi, akéže to boli možné vedľajšie účinky ženskej hormonálnej antikoncepcie?
A posledná poznámka - bavíme sa o reprodukčných právach žien. No počuli ste niekedy o vazektómii - zvrátiteľnom antikoncepčnom zákroku u mužov pri ktorom ide o podviazanie semenovodov? Opakujem, je zvrátiteľný a nenáročný.
Ako by mužská časť populácie zareagovala, ak by spoločnosť hromadne začala diskutovať o tom, či majú alebo nemajú muži podstúpiť tento zákrok? Čo robiť alebo nerobiť s vlastným telom?
Tak ako sa celá spoločnosť stará do toho, čo so svojím telom robí žena?
Zmierenie na záver
Nechám vám tu celkom peknú definíciu feminizmu, myšlienku Jany Juráňovej. Jednoduchú, jedna vetička, dokonca sa nebude oháňať ani najväčším zloduchom feministických teórií - patriarchátom.
Feminizmus je vízia sveta v ktorej je podstatná spolupráca a spolužitie muža a ženy.
Nikdy nešlo o nenávisť voči mužom. Ani o nejakom dokazovaní sily. Len a rovnosť a spoluprácu.
A predtým, než to celé zavriete, ponúkam vám domácu úlohu.
Prečo je ešte stále považované za neobvyklé, ak si rodičovskú dovolenku zoberie muž?
Prečo ak má muž šediny, považuje sa za distingvovaného, zrejúceho, no žena je v tomto prípade považovaná za zanedbanú?
Ako by reagovala naša spoločnosť, ak by sme v politike mali ženský náprotivok Kollára - matku desať a viac detí, s rôznymi mužmi?
Prečo ženám hovoríme, aby sa viac usmievali, no mužom nie?
Prečo si nikto z nás nespomenie len tak z hlavy na mužský ekvivalent slova nymfomanka?
Prečo, prečo, prečo?
Až sa na takéto veci nebudem musieť pýtať, nebude už treba feminizmu.
May the force be with you!
