Možno sa vôbec nemám na čo sťažovať.
Vlastne to “možno” môžete pokojne z vety škrtnúť - ak by sme totiž boli bilingválne silnou krajinou, pravdepodobne by som nemala prácu, ktorá ma napĺňa. No je obdobie maturitných skúšok a všetci na stôl vykladajú svoje jazykové karty (či občas odhaľujú ich nedostatok). Poďme sa teda pozrieť na to, prečo niekto dostane dobrých kariet viac a niekto ledva dokáže rozohrať partiu, a to napriek tomu, že zdroje a podmienky majú žiaci a žiačky rovnaké.
Metodika a didaktika káže, že na začiatku každej hodiny by som mala jasne uviesť žiakom jej cieľ. Tak teda - pozrieme sa na to ako sa skutočne naučiť jazyk. Akýkoľvek.
Dobrá správa - keďže je exemplárnou vzorkou žiak, tvor prirodzene lenivý, tak vám pravdepodobne rýchlo dôjde, že sedením nad učebnicami to asi nebude.
Pár jazykových faktov
Zamysleli ste sa niekedy nad tým prečo to vyhrala práve angličtina?
Teda, ako a prečo sa vybral práve tento jazyk, ktorý sa učíme všetci, aby sa počas cestovania dohovoril aj Nemec vo Francúzsku, aby konferencie mohli (občas) prebiehať bez tlmočníkov, aby ste sa pri objednávaní z neanglických stránok nemuseli spoliehať na Google Translate? (Boh nám pomáhaj).
To vyššie uvedené znamená, že má angličtina status lingua franca. Takže má status komunikačného nástroja medzi národmi, ktoré nezdieľajú spoločný jazyk. Existovali pokusy o nahradenie - vytvorený boj veľmi intuitívny (a jednoduchší) jazyk esperanto, no ten nikdy neprevzal úlohu angličtiny. Väčší extrém by bol, ak by sme pri obchodovaní skončili pri niečom, čomu sa nadáva pidžin, akási zjednodušená zmeska gramatík a slovnej zásoby dvoch skupín, ktoré spolu obchodujú, no nemajú sa o čo jazykovo oprieť. Také to vyjadrovanie rukami-nohami, len slovami.
No nech sa mi nestratí myšlienka - z veľkej časti za to môže kolonizácia - ak vám do krajiny niekto zavlečie jazyk, ktorý sa (ne)dobrovoľne musíte učiť, a nejde len o jednu generáciu, predsa len sa nebudete učiť ďalší, pokiaľ nemusíte.
Mám veľkú chuť zabrdnúť do jazykových variet. Pripomente mi, nech sa k tomu vrátim inokedy.
Ďalším plusom je, že angličtina je gramaticky (relatívne) jednoduchý jazyk. Nemá skloňovanie, ktoré sa odlišuje na základe osoby aj využitého času (to,čo v slovenčine ovládame prirodzene) alebo nič také ako vybrané slová, vzory, dokonavosť/nedokonavosť. Tak prečo je tento jazyk pre Slovákov večný problém?
Krok za krokom
Možno sem časom pridám aj obrázky, nech to skutočne vyzerá ako návod. A po vzoru Ikei prihodím dielik naviac, taký, pri ktorom počas skladania nábytku na konci nikto ani za svet nevie, kam vlastne patrí.
Premisa číslo jedna - nič také ako talent na jazyky neexistuje.
(Zastať a prečítať ešte raz).
Áno, máme rozdielnu výšku IQ a logického myslenia. Žiaci s vyšším IQ skôr pochopia súvislosti, no to im nestačí v prípadoch, keď treba uplatňovať mechanickú pamäť (napr. učenie sa slovnej zásoby). Tak či onak, môže im to ísť rýchlejšie, no nie rýchlejšie ako v iných predmetoch - máme odborníkov na históriu či antropológiu, no v týchto prípadoch nikto nehovorí o žiadnom talente či predispozíciách.
Tak teda prvý krok - prestaňte sa dopredu mentálne nastavovať na to, že sa jazyk nenaučíte preto, že naň nemáte talent. A popritom odpracte myšlienku na to, že angličtina je nezdolatelne náročná.
Čo vlastne znamená vedieť jazyk?
Jeden z mojich vyučujúcich raz poznamenal, že na najzákladnejšie dorozumievanie sa rukami-nohami nám stačí ovládať používanie slovesa byť a mať, ostatné sa zvládne gestikuláciou. Samozrejme, väčšina z nás mieri trochu vyššie, no aj tak som vtedy nepekne zazrela na neho aj na učebnicu, ktorá mi ležala na lavici.
Vďakabohu, ten pán mal narozdiel odo mňa rozum.
No ak chceme ísť trochu vyššie - gramaticky je potrebné zvládnuť vyjadrenie minulosti, prítomnosti a budúcnosti. A pokiaľ ide o slovnú zásobu - rodení hovoriaci síce ovládajú tisícky slov, no v anglickom jazyku vám na pochopenie 75 percent bežnej konverzácie stačí 800 slov. Nie, nepomýlila som sa o jednu nulu (aspoň tak tvrdí BBC).
Nie až také zlé, že? Takže druhá premisa škrtnutá - je toho straaašne veľa.
Čo odlišuje dobrého a excelentného žiaka?
No a azda sa dostávame aj k pointe.
Dobrý a výborný žiak. Kde vzniká rozdiel a ako sa k nemu dopracovať, ak ste večný angličtinár-začiatočník?
Aby som uviedla veci na pravú mieru, gramatické základy je potrebné naučiť sa klasickým spôsobom a lá učebnica. Dá sa to síce aj inak - ak ste s jazykom v kontakte často, tak po čase gramatické javy odpozeráte aj bez vysvetlení, no ide o zdĺhavý a namáhavý proces - na čo teda objavovať Ameriku, ak vám k nej niekto iný rovno vie dať podrobnú mapu aj s vysvetlivkami, že.
Základnú gramatiku - systémové učenie - zvládne priemerný aj excelentný žiak. Dobre, ako teda ďalej?
Trochu trápna story
Možno si ešte pamätáte ako sme vás my jazykári trápili dookola tým istým - cvičeniami na počúvanie, čítaním článkov, gramatickými cvičeniami a konverzáciami. Išlo o precvičovanie jazykových kompetencií ktoré sa následne objavovali aj počas maturity - grammar (gramatika), listening (počúvanie), reading comprehension (čítanie s porozumením) a conversation (konverzácia, ohľadom tej vás prevetráme pri ústnej časti maturitnej skúšky). Menšia poznámka pod čiarou - od určitej úrovne je úplne v poriadku, ak je niektorá kompetencia dominantná. Aj ako vyštudovaná prekladateľka a tlmočníčka mám dojem, že môj písomný prejav je o kúsok lepší ako ten ústny.
No k tej trápnej story - do určitého momentu na strednej škole som bola jazykovo ten najpriemernejší priemer.
Potom som objavila fanfiction.
Ak tento žáner literatúry poznáte, tak už viete uhádnuť kam a ako sa to zvrhne. Ak nie, v skratke ide o to, že niekto napíše pribeh na už existujúci príbeh. Nepáči sa vám napríklad ako skončil Severus Snape z Harryho Pottera? Nevadí, napíšete vlastnú verziu, kde to Snape prežije a znepríjemňuje život ďalšej generácii Potterovcov (no úprimne, teraz, keď sama učím, sa občas nedivím, prečo bol taký mrzutý…).
Celá táto fanfiction existuje až na pár (českých) výnimiek v anglickom jazyku.
Na začiatku som sa trápila a nadávala, no keďže ma vážne zaujímalo ako ten ktorý príbeh skončí, pomaly som s jazykom bojovala. Ani som nevedela ako a išlo to stále ľahšie a ľahšie, slovná zásoba sa mi prirodzene rozširovala a tak po pol roku som sa zbadala, že angličtina mi išla v škole veľmi jednoducho, aj keď som o učebnicu ledva zavadila pohľadom.
Nie, nesnažím sa vás teraz konvertovať na čitateľov. Veľa ľudí nerado číta, a to z rôznych dôvodov, čo (ako tak) rešpektujem.
Nájdite si ale prosto niečo, čo vás baví. A potom to prepojte s anglickým jazykom. Pokojne aj niečo, čo by niekto iný považoval za stratu času.
Veľa mojich nadpriemerných žiakov hrá počítačové hry alebo veľa času trávi na internete. Môžete tri razy hádať na akých serveroch a akým jazykom rozprávajú ľudia ktorých produkciu konzumujú. Sú v podstate v tej istej situácii ako som ja kedysi bola s fanficion.
Máte radi záhradníčenie? Paráda, informácie o nových rastlinách či postupoch si vyhľadajte v cudzom jazyku. Zaujíma vás svetová politika? Perfektné, namiesto našich správ si prečítajte tie od BBC. Potrebujete prevychovať psa? (Anglické) fóra sú plné dobrých rád. Ťahá vás to pozrieť si zas váš obľúbený seriál, rovno všetky tri série? V poriadku, no skúste to v angličtine.
Nájdite si vlastný kontakt. A udržujte ho pravidelne. To pravidelne s výkričníkom a dvakrát podčiarknuť, prosím pekne. Práve to, že anglický jazyk spojíte s niečím, čo vás skutočne baví, by malo zaistiť, že pravidelný kontakt by mal byť prirodzený. Áno, zo začiatku to bude náročnejšie, no v momente, ako prestanete vnímať jazyk ako prekážku a vytvoríte si návyk, máte vyhraté.
Chcelo by to už záver
Ak ste sa dopracovali sem, tak gratulujem, asi to s tým jazykom myslíte vážne.
Mám podstatný dodatok - týmto článkom sa nesnažím zdiskreditovať jazykové kurzy, vaše hodiny presedené v škole, či jazykové pobyty alebo rôzne certifikáty. No keďže väčšina z nás nemá pár stoviek eur, ktoré by nevedeli využiť inak ako na jazykovú výučbu, len poukazujem na to, že k dobrej úrovni sa mnohí dopracuvávajú jednoduchšie, bez týchto barličiek a bez nejakého zázračného talentu.
Aj tento článok čítate vďaka najmocnejšiemu nástroju, ktorý na výučbu jazyka môžete mať - internetu. Len si musíte nájsť vlastný spôsob.
Veľa šťastia - či už ste dávno mimo školských lavíc alebo práve jeden zo žiakov a žiačok, ktorých si o pár týždňov (maturitne) prevetrám :)
