Autor, známy ekonóm a publicista, bol prvým ruským vedcom, ktorému sa podarilo spolupracovať s takými obrami sociálnych vied ako Daniel Bell a John Kenneth Galbraith. Jeho práce vždy spôsobujú rozptýlené diskusie a kontroverzné názory aj výrazné pôsobia na vývoj vedeckých konceptov a na verejnú mienku.
Základná myšlienka knihy – Rusko nie je nejaká anomália, ako ju dnes hodnotí množstvo západných aj vnútorných opozičných výskumníkov a politikov. Je iba nesúčasná krajina, ktorá sa z mnohých historických dôvodov „stratila v čase" a existuje asynchrónne s ostatným svetom, vedomé sa otočila od modernity až do archaiky. Je zaujímavé že autor uvidel a argumentoval veľkú podobu terajšieho stavu Ruska s jej stavom v... strede 17 storočia.
Autor si myslí že „v dôsledku toho sa v Rusku vyskytla situácia, v ktorej sa začalo vnímanie regresie a zaostávania ako ukazovateľa úspechu (nezáleží na tom, kam ideme, práve nie v tom istom smere ako ostatné krajiny). Rovnako ako v mnohých iných prípadoch tu je ťažké hovoriť o modernosti".
Prečo to sa stalo možným? Vysvetľujúci historické, ekonomické a iné vnútorné príčiny takého výkyvu, V. Inozemtsev najmä ukazuje že samotný nápad o norme, ktorú Európania a Američania vidia iba ako západný model civilizácie, je chybný. Ešte horšia chyba je snaha prerobiť podľa takejto normy iné krajiny. To očakávane spôsobuje odpor a posilňuje v takýchto spoločnostiach pojem „pozitívnej exkluzivity“, ako to volá autor knihy. Občania (a hlavné – moc) začínajú byť nielen spokojní aj hrdý „unikátnosťou“ svojho štátu, nekriticky vnímajú realitu, v ktorej žijú a nechcú ju meniť, preto sa rozvoj môže zostaviť aj sa navrátiť späť.
Ale externý pozorovatelia vidia úplne iný obraz. Z hľadiska Západu Rusko vyzerá nie ako unikátna krajina, ale ako nedostatočné rozvinutá alebo idúca nesprávnym smerom spoločnosť. Toto autor volá „negatívna exkluzivita“. Disonancia medzi dvoma postojmi je v základe zhoršenia sťahov Ruska a Západu.
Autor sa snaží odhaliť najhlbšie príčiny súčasného stavu Ruska. Ale pochopenie nie je ospravedlnenie. Patrí k počtu tvrdých kritikov ruskej moci a jej politiky (jeden z jeho článkov v 2013. sa dokonca objavil na federálnom zozname extrémistických materiálov, ktorých distribúcia je zakázaná v Rusku). Aj v knihe otvorené hovorí o autoritarizmuse a absencii demokracii, o ochoreniach ekonomiky a sociálnej sféry, o nebezpečnej zahraničnej politike. Avšak niekedy sa vo svojej kritike spolieha na západné, eurocentristický normy, ktorých univerzálnosť sám spochybnil.
Pritom sa snaží byť taktným voči tým spoluobčanom, ktorí úprimne podporujú idei „pozitívnej exkluzivity“. To ho prijemne odlišuje od mnohých ďalších predstaviteľov opozície, volajúcich všetkých, ktorí s nimi nesúhlasný, buď tupým plebsom, alebo kremeľskými agentmi. Je dôležité nerobiť nepriateľov z tých, kto si mysli inak, diskutovať pri zachovaní rešpektu pred oponentmi.
V sprievodnom článku, autor takto popísal dnešný pohyb Ruska: „Vracajme sa do minulosti; naše auto nielen zaostáva od iných rýchlejších áut – ideme protismerom, nútime ostatných vodičov sa vyhýbať. Táto jazda samozrejme prináša vodičovi obrovský príliv adrenalínu - ale môže skončiť hneď, akonáhle sa jeden z kamionistov z nejakého dôvodu nebude chcieť uvoľniť cestu, keď uvidí podivný vozík, idúci oproti“.
V. Inozemtsev ponúkol hlbokú analýzu situácie v Rusku. Samozrejme, jeho message je určený predovšetkým krajanom. Ale aj zahraniční čitatelia, majúci záujem o Rusko, nájdu v jeho novej knihe veľa originálnych myšlienok a užitočných poznatkov. Momentálne je kniha prístupná iba v ruštine, ale verím že už čoskoro bude preložená aj do iných jazykov.
