Niekedy sa vyjadruje na aktuálne politické témy ako súkromná osoba, majúca vlastný a ako by úplne nezávislý postoj (už som reagoval na jeho predchádzajúci prejav - https://lipitskiy.blog.sme.sk/c/476632/matriarchat-sa-blizi.html). Ale čitateľa vždy vidia v jeho textoch povolené úniky z pracovného stola prezidenta. Aj tentoraz článok vyvolal násilnú reakciu expertov a verejnosti.
Hlavná téza Surkova – v histórii Ruska bolo iba 4 typy štátu: štát Ivana 3-ho (Moskovské kniežatstvo a Ruské kráľovstvo), štát Petra 1-ho (Ruská ríša), štát Lenina (Sovietsky zväz) a súčasný štát Putina. Autor takmer nevysvetľuje rozdiely medzi takými tipmi, ale robí zaver (vlastné, deklaruje), že štát Putina bude existovať dlhodobo, ďaleko za rámec života samého Putina.
Aká je, podľa Surkova, špecifika terajšieho ruského štátu? Na Západe štáty maskujú svoju podstatu za demokratickými inštitútmi a atribútmi, no na pozadí vždy je „hlboký štát“ – silová konštrukcia, zabezpečujúca stabilitu systému. V Rusku takáto konštrukcia je vonku a nepotrebuje sa maskovať, preto demokratické inštitúty a procedúry sú len dekoratívne a nehrajú skoro žiadnu rolu. Dôležitá je iba vôľa jednej osoby, národného vodcu; význam všetkých verejných zariadení aj osobností závisí len od toho, ako blízko môžu s ním komunikovať.
Historická misia ruského štátu – zbierať územia, pripojovať nové teritóriá. Vždy bude robiť expanzie, snažiť sa ovplyvňovať svetové udalosti aj samé vedomie svojich susedov a nielen. Netreba sa diviť že si Rusko vrátilo Krym alebo skúša zmeniť náladu amerických voličov – je to správanie, adekvátne pre putinskeho štátu.
Všetko to je možné vďaka „hlbokému národu“, existujúcemu v Rusku (na rozdiel so západným „hlbokým štátom“). Je neviditeľný zvonku, verí iba vodcovi a ho podporuje, nepotrebuje žiadnu demokraciu. Je pilierom štátu Putina.
Stačí sa oboznámiť s týmito ustanoveniami článku, aby pochopiť že má provokatívny charakter. Je to koncentrovaná nočná mora liberálnych intelektuálov, zahŕňajúca všetky ich strachy a obavy. To, čoho sa sami boja si otvorene povedať, teraz počuli od osoby, blízkej ku prezidentovi. Nie je prekvapujúce že text Surkova vyvolal šok a najkrutejšiu kritiku.
Však, diskutujúci s autorom v podstate problém, uvedených v článku (či správne vymenoval historické typy štátu, či existuje „hlbokí národ“, aký je a čo naozaj chce atď.), kritici dávajú menší pozor na hlavnú (ako si myslím) otázku: načo vlastné tento text bol napísaný?
Najčastejšie počujeme že Surkov splnil úlohu Putina: vyrobiť ideologický základ pre smer, ktorým už ide Rusko. Ale vyzerá to nie veľmi pravdepodobné, pretože na celú ideológiu tu nestačí ideí. Okrem toho takúto dôležitú vec ako nová ideológia Putin by určite vyhlásil sám v svojom mene.
Druhý variant je že článok je varovanie alebo hrozba tým, kto čaká že po Putinovi Rusko zmení smer a sa zblíži so Západom. Nie, - odpovedá im Surkov v mene vládneho tímu, plánujúcemu zachrániť moc aj po Putinovi, - nič sa nezmení, putinské Rusko bude existovať dlhodobo. Tiež nie je ani veľmi presvedčivé – téma nie je ešte taká aktuálna ale už je nebezpečná, pretože Putin asi nebude inšpirovaný od diskusie o tom čo sa stane po ňom.
Niektorí pozorovatelia podozrievajú že Surkov mal opačnú ciel a zverejnil upozornenie, antiutopiu, aby ukázať absurditu cesty, po ktorej ide súčasné Rusko. Všetky moderné trendy priniesol do extrému, aby jasnejšie ukázali svoje nebezpečenstvo. No urobil to v forme, za ktorú mu bude ťažké vyčítať, sa prezentujúci vrelším putinistom ako je sam Putin. Keď to je pravda, to je dosť odvážny krok, znamenajúci že vo vládnom tíme nie všetko je v poriadku.
Ale vidím ešte jednu možnosť: trošku poznajúci Surkova, je oprávnené predpokladať že jeho text je mystifikácia, bláznivý vtip, majúci ciel podráždiť liberálne komunity a sa smiať, čítajúci stovky rozhorčených recenzií a to, ako seriózne odborníci interpretujú a komentujú jeho slova. Nevylučujem že presne to on aj robí teraz.
