Naraz pribehol chlapec a zakričal: parník explodoval na rieke, je veľa obetí! Editor vyskočil, zdvihol ruky hore a vyhlásil: "Ó Bože Všemohúci, ty si počul naše modlitby!"
Pripomínam si túto epizódu keď čítam početné články o únose Vietnamca. Veľmi teplo, nuda, nič zaujímavé sa nedeje... ale „na šťastie“ ukradli Vietnamca! Nevadí že pred rokom, nevadí že v Nemecku, nevadí že nemáme skoro žiadne fakty aj nevieme, kto to bol. Ale mame tému! Publikum bude spokojné!
Branislav Fábry píše: „V záujme demokracie je to, aby sa súťaž politických síl uskutočňovala vo voľbách a vládu zostavoval ten, kto dostane najviac hlasov, nie ten, kto dokáže rozpútať najväčšiu hystériu v médiách“ (http://www.noveslovo.sk/c/Unos_Vietnamca_v_Nemecku_a_zneuzitie_kauzy_na_Slovensku).
Úplne s nim súhlasím. Pravda je aj to, že niektoré média sú pod ekonomickým tlakom a politickí angažované. Ale okrem toho, aby niečo rozpútať v médiách, treba mať ešte aj inú zložku – záujem verejnosti. Ak tomu neveríte, skúste urobiť „hystériu“ okolo problémov irigácie alebo chovu hospodárskych zvierat.
Uvedené problémy mimochodom sú oveľa dôležitejšie pre občanov, ako unesený Vietnamec. Ide o to či budú v obchodoch potraviny, aké budú na nich ceny, akú kvalitu života budeme mať. Ale to nemôže nikoho nabudiť. Aspoň nejaký detektívny sujet – môže. Nielen média pôsobia na verejnú mienku – aj ľudia svojim dopytom tvoria program pre média.
Zo svetovej skúsenosti vieme, že hlavná politická otázka roka je schválenie štátneho rozpočtu. Politické sily bojujú okolo neho, preto že dopredu určí hlavné parametre života spoločnosti. Toto (a nie personálne prerozdelenia) je kvintesencia politiky. Čo môžeme zistiť v médiách ohľadom rozpočtu? Skoro nič. Napísať o tom niečo vzrušujúce je dosť ťažké, a občania nie sú zvyknutý dávať na to pozor. Dopyt chýba, načo sa novinári budú snažiť?
Ale vždy je dopyt na témy, spojené s kriminalitou, škandálmi, katastrofami a súkromným životom tzv. celebrít alebo „hviezd“. Také témy spája to, že nemajú pre publikum žiadny prakticky význam. Či je herec A. rozvedený od speváčky B., to nikdy nebude mať vplyv na náš osobný život. Koľko peniazi v rozpočte je udelených na zdravotníctvo v budúcom roku sa môže pre každého stať osudovým. Ale prvé je zaujímavé a druhé nie je.
Prečo to je tak? Asi preto že ľudia si pozerajú v médiách viac potešenie ako sprievodca životom. Majú dosť vlastných problémov, nechcú sa viac zaťažovať serióznymi otázkami a naopak, sa od nich odstraňujú, si ich „vytesňujú“, ako by povedali psychológovia (Verdrängung od Freuda).
Média nemôžu ignorovať dopyt čitateľov a divákov. Ekonomický imperatív im to nedovolí – hneď stratili by auditórium. Snažia sa nájsť bilanciu medzi dôležitým a zaujímavým, ale to nie vždy je jednoduché. A niektoré z nich aj sa nesnažia, poskytujú pre publikum len to, čo chce mať: „hviezdy“, kriminalita atď.
Určite, média nielen odrážajú ale aj tvoria stav spoločnosti. Avšak nemôžu sa odtrhnúť od reality. Pamätáme „socialistické“ obdobie, keď média pôsobili ako "kolektívny agitátor" a vykresľovali život úplne inak, akým bol v skutočnosti. Nič dobré z toho sa nestalo, zmeniť ľudskú prirodzenosť sa nepodarilo.
V demokratickej spoločnosti veľa záleží na vedomí občanov. Keď nechápu skutočný význam týchto alebo iných problémov, môžu sa veľmi pomýliť na voľbách a dostať neočakávané výsledky. Vlastne takto sa aj deje, nielen kvôli médiám, aj kvôli stavu verejnej mienky. Bohužiaľ, iba cez početné chyby je možné prísť na pochopenie dôležitosti základných ale „nezaujímavých“ otázok nášho bytia.
