Vyhlásenie sa objavilo na obrazovke na premiére dokumentárneho filmu Valaam (ostrov, kde je známy historický kláštor). Reakcia v spoločnosti bola paradoxná. Komunisti, ktorí už dávno zabudli na svoj „vedecký ateizmus“ horlivo podporili prezidenta. Predstavitelia ruskej cirkvi sa múdro zdržali komentára. Liberálna verejnosť bola náhle pobúrená a postavila sa na obranu kresťanských hodnôt, predtým neveľmi obľúbených.
Nie je to prvýkrát, čo sa Putin takto vyjadril. V roku 2013 v interviewe už hovoril o podobnosti komunistických ideí s náboženskými ideami. A v decembri roku 2017 na predvolebnom stretnutí takmer doslovne povedal to, čo sa neskôr objavilo vo filme. Je zrejmé, že je to jeho stabilná pozícia.
Existuje na to nejaký dôvod?
Priznanie úzkeho vzťahu kresťanského a komunistického učenia nie je nová myšlienka. Navyše na konci 19. a začiatku 20. storočia to bolo aj všeobecne prijaté. Napríklad v roku 1894 rodák z Prahy K. Kautsky, spolupracovník a žiak K. Marxa a F. Engelsa, jeden z duchovných otcov európskej sociálnej demokracie takmer celú knihu Die Vorläufer des neueren Sozialismus venoval kresťanským koreňom komunizmu (prvý diel Geschichte des Sozialismus und der Arbeiterbewegung v Einzeldarstellungen - fundamentálna práca, na ktorej sa zúčastnilo mnoho autoritatívnych vedcov tej doby).
Ale čoskoro sa komunisti pokúsili zabudnúť na takéto korene. Sovietska moc v Rusku tvrdo bojovala proti cirkvi. Prenasledovanie prestalo až počas druhej svetovej vojny, keď bolo potrebné zjednotiť všetky patriotické sily. Ale postoj komunistov voči náboženstvu a veriacim zostal negatívny. Takmer všetky „socialistické“ krajiny prežili podobné obdobia.
Aby to bolo spravodlivé treba poznamenať, že odpor bol vzájomný. Od 19. storočia kresťanská cirkev nesúhlasila so socializmom a jeho podporovateľmi. V roku 1891 v encyklike Rerum novarum už pápež Leo XIII považoval socialistov za podnecovateľov, ktorí zasievajú triednu nenávisť. O štyridsať rokov neskôr Pius XI varoval, že socializmus by vždy zostal nezlučiteľný s vyučovaním katolíckej cirkvi.
Kresťanské korene však niekedy mali aj neočakávané výhonky. F. Burlacky, rečník N. Khrushcheva, spomínal, že po tom, ako dostal úlohu vypracovať tzv. Morálny kódex staviteľa komunizmu, vzal text Desiatich prikázaní, preložil ho do bežnej slovnej zásoby komunistov a predstavil nadriadenému. Takže program KSSZ zahŕňal jednu zo zakladajúcich častí kresťanskej doktríny.
Po strate moci v roku 1991, ruskí komunisti rýchlo odmietli militantný ateizmus. Členstvo v ich strane je už kompatibilné s modlitbami a náboženskými obradmi. Je zrejmé, že Putinovo odvolanie sa na kresťanské základy komunistickej ideológie im nespôsobilo žiaden diskomfort.
Porovnanie Leninovho tela s posvätnými relikviami tiež nie je úplne originálne, aj keď už dlho nebolo verejne vyslovené.
Pripomeňme si, že zachránenie Leninových pozostatkov bolo údajne vyhovenie početným požiadavkám občanov. Ale takéto žiadosti neboli nájdené v archívoch. Zato je známy súkromný list od jedného zo sovietskych vodcov N. Bucharina, v ktorom písal: „My... sme zavesili (portréty) vodcov namiesto ikon a pokúsime sa sprístupniť relikvie Iľjiča pod „komunistickou omáčkou“ pre ... nižšie triedy.“ Bola to úmyselná propagandistická akcia.
K splneniu tejto úlohy bolo Leninovo telo balzamované a vnútorné orgány extrahované. Aj mozog vodcu revolúcie bol vybraný a dôkladne preskúmaný (v súlade s vtedajšími možnosťami). Výskum mal preveriť hypotézu, že Leninov mozog má nezvyčajné vlastnosti. Potvrdiť sa to však nepodarilo.
Určite mi dáte za pravdu, že takéto postupy sa neveľmi podobajú kresťanským rituálom. Viditeľná je skôr analógia so starovekými egyptskými múmiami, ktoré sú zachovávané podobným spôsobom (s výnimkou vedeckej analýzy).
Jeden z atribútov posvätných relikvií je, že telo svätého zvyčajne nepodlieha rozkladu, hnitiu. To sa netýka tela Lenina. Nedokonalé balzamovanie nemohlo úplne zastaviť prírodné procesy. V boji proti nim bolo založené výskumné laboratórium pri Mauzóleu, ktoré funguje dodnes. Napriek úsiliu a používaniu najmodernejších technológií nebolo možné sa vyhnúť istým stratám. Časť pôvodných tkanín je už stratená a nahradená surogátmi. Nie je to úplne to isté, čo svätá relikvia.
Budova Mauzólea bola niekoľkokrát prestavaná. Všetky varianty, vrátane existujúceho, silne pripomínajú siluetu staroegyptskej pyramídy faraóna Džosera (zase egyptské motívy!). V roku 1990 bolo Mauzóleum, ako súčasť Červeného námestia a Kremľa, zaradené do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
V skutočnosti je Mauzóleum múzeum, navštevované nielen prívržencami komunizmu, ale aj jednoducho zvedavými turistami. Takýto stav dáva odpoveď na otázku legitímnosti uloženia ľudských pozostatkov: mnohé múzeá na svete vystavujú múmie rôzneho pôvodu. Ale de jure múzejný status Mauzólea nie je priamo zadefinovaný a telo Lenina nie je zaznamenané v súpise exponátov.
Z času na čas sa demokratická verejnosť začína hlasne dožadovať, aby bol Lenin pochovaný, a komunisti to rovnako hlasne odmietajú. Ľavicoví radikáli z 90. rokov až do súčasnosti organizujú týždenné zhromaždenia prívržencov zachránenia Leninových pozostatkov v Mauzóleu. Vzhľadom na napätie v súvislosti s touto témou sa úrady doteraz vyhýbajú konečnému rozhodnutiu.
Najnovšie vyhlásenia Putina nasvedčujú tomu, že na pohreb môžete v najbližšej dobe zabudnúť. Zachová sa aspoň status quo.
Alebo je ďalším možným krokom dať Mauzóleu náboženský status? Niečo ako kaplnka Sv. Lenina? To by umožnilo štátu zbaviť sa zodpovednosti (Mauzóleum sa udržiava na úkor rozpočtu, z finančných prostriedkov daňových poplatníkov, z ktorých veľká časť nepodporuje jeho existenciu) a preniesť tento problém do duchovnej sféry uplatňovaním zásady slobody náboženského vyznania.
Na prvý pohľad sa to zdá trochu neuveriteľné. Koniec koncov, na takéto rozhodnutie je potrebný súhlas a vôľa Ruskej pravoslávnej cirkvi. Avšak vzhľadom na zvláštnosti jej súčasného vedenia nebudem veľmi prekvapený, keď po čase budeme počuť o novom svätom alebo požehnanom, ktorého relikvie sú už pri stenách Kremľa.
