Tento deň sa zapíše do histórie ako dátum rozkolu východného kresťanstva - pravoslávnej cirkvi. Schizma (starogrécke σχίσμα — rozdelenie, rozkol, svár) vznikla kvôli rozhodnutiu Ruskej pravoslávnej cirkvi (RPC) a jej Moskovského patriarchátu prerušiť vzťahy z Konštantinopolským patriarchátom, ktorý sa volá aj Ekumenický (Vesmírny), pretože storočia bol hlavným centrom východného kresťanstva.
Príčinou takého kroku sa stalo riešenie Konštantinopolského prímasa uznať Ukrajinskú pravoslávnu cirkev (UPC) Kyjevského patriarchátu, ktorá sa oddelila od RPC, a potvrdiť zámer poskytnúť jej autokefáliu (samostatnosť, nezávislosť). Už som písal ako a prečo sa to uskutočnilo (https://lipitskiy.blog.sme.sk/c/492116/pravoslavna-cirkev-je-na-pokraji-rozkolu.html).
Avšak najviac bolestivým pre Moskvu je ako bolo to urobené. Synod (najvyšší orgán) Vesmírneho patriarchátu zrušil právnickú platnosť vlastného listu od... 1686 roku, podľa ktorého celá Kyjevská diecéza prešla pod vedenie Moskvy. V tomto riešení je skrytá časová bomba. V 17. st. Kyjevská diecéza zahŕňala nielen ukrajinské farnosti, ale aj nachádzajúce sa na území súčasného Bieloruska a dokonca aj Ruska...
Moskva neočakávala takúto ranu. Málo kto seriózne myslel že RPC v dohľadnej budúcnosti si vráti vplyv v Ukrajine. Ale stratiť ešte aj ďalších takmer 1500 farností a milióny veriacich, – to je obrovské ohrozenie. Reakcia Moskvy bola veľmi znepokojujúcou. Boj už ide hlavne za budúcnosť Bieloruska.
RPC nemala veľký výber. Je ťažké napadnúť právo Konštantínopolu zrušiť vlastné rozhodnutie, aj keď bolo staré 300 rokov. Okrem toho nie je jasné komu a ako sa sťažovať – vyššie Vesmírneho patriarchu na Zemi už nikto nie je. Ale súhlasiť s ním je pre RPC absolútne nemožné. Schizma je vynútené riešenie, žiadne iné bolo nereálne.
Politické kruhy tiež reagovali veľmi prudko. Problém sa diskutoval na zasadnutí Bezpečnostnej rady pod predsedníctvom ruského prezidenta (pritom že podľa ruskej ústavy cirkev je oddelená od štátu). Hrozba, ktorú obsahuje Konštantinopolské riešenie, bola správne prečítaná v Moskve. Prezident Vladimír Putin už na druhý deň po ňom navštívil Minsk. Pozorovatelia ukazujú že niektoré otázky ekonomických a politických vzťahov medzi Ruskom a Bieloruskom boli hneď uregulované. Zasadnutie Synodu RPC, rozhodivšieho o schizme, tiež sa demonštratívne uskutočnilo v hlavnom meste Bieloruska.
Nároky Ekumenického patriarchátu sa vzťahujú aj na dve ruské diecézy – Smolenskú a Briansku (zaujímavé že terajší Moskovský patriarcha Cyril bol pred tým Smolenským arcibiskupom). Ale Rusko určite nedovolí na svojom území žiadne kontroverzné aktivity.
V Bielorusku všetko nie je tak jednoduché. Prezident Alexander Lukašenko posledný čas manévruje medzi Ruskom, Ukrajinou a Západom aby dostal maximálne výhody pre svoju krajinu. Je úplne schopný využiť schizmu pre nátlak na Moskvu. Okrem toho už nie je mladý a otázka jeho dedičstva je úplne aktuálna, ale ťažko predvídateľná. Je tam aj prozápadná opozícia, aj katolícka časť obyvateľstva. Experti predpokladajú že Kremeľ neponechá budúcnosť susedného štátu na náhodu.
Rozdelenie pridalo starosti aj klerikom, aj politikom. Ale najhoršie sa budú cítiť početní veriaci, ktorí si budú musieť vybrať cirkev nie na základe náboženských názorov, ale iba podľa politických preferencií. RPC zakázala svojim kňazom slúžiť v chrámoch, patriacich Konstantinopolskemu patriarchátu, a veriacim – zúčastňovať sa tam v uctievaniach. Za to sú určené aj tresty. Je charakteristické že podobné zákazy neplatia pre katolícke a iné chrámy a dokonca mešity.
Početní ruskí turisti stále navštevujú chrámy v Grécku, najmä Nový Afon ako historické a sväté miesto. Nie je úplne jasné ako to je možné obmedziť. V Bratislave je jediný pravoslávny chrám, postavený na náklady veriacich. Patri Ekumenickému patriarchátu, ale tam dosť často slúžili aj kňazi, prichádzajúci z Ruska. Ako to bude teraz, či budú chcieť miestni pravoslávni veriaci stále jazdiť do Viedne, kde je „moskovský“ chrám? Myslím že RPC má riziko stratiť dosť podporovateľov.
V závere môžem iba opakovať povedané spred pár týždňov: bohužiaľ že kresťanská viera, ktorá by mala spájať ľudí nad rámcami národov a štátov, sa stáva nástrojom na ich oddelenie a šírenie rozporu. Žiaľ aj to že štáty a ich lídri si do takej miery nevážia kresťanstvo, že ho dali do služby márnym svetským záujmom.
